The rights of the materials herein are as indicated by the source(s) cited. Rights in the compilation, indexing, and transliteration are held by University of the West where permitted by law. See Usage Policy for details.
Nếu chuyên cần tinh tấn thì không có việc chi là khó. Ví như dòng nước nhỏ mà chảy mãi thì cũng làm mòn được hòn đá.Kinh Lời dạy cuối cùng
Như bông hoa tươi đẹp, có sắc nhưng không hương. Cũng vậy, lời khéo nói, không làm, không kết quả.Kinh Pháp cú (Kệ số 51)
Kẻ ngu dầu trọn đời được thân cận bậc hiền trí cũng không hiểu lý pháp, như muỗng với vị canh.Kinh Pháp Cú - Kệ số 64
Lửa nào bằng lửa tham! Chấp nào bằng sân hận! Lưới nào bằng lưới si! Sông nào bằng sông ái!Kinh Pháp cú (Kệ số 251)
Cỏ làm hại ruộng vườn, tham làm hại người đời. Bố thí người ly tham, do vậy được quả lớn.Kinh Pháp Cú (Kệ số 356)
Người ta vì ái dục sinh ra lo nghĩ; vì lo nghĩ sinh ra sợ sệt. Nếu lìa khỏi ái dục thì còn chi phải lo, còn chi phải sợ?Kinh Bốn mươi hai chương
Kẻ không biết đủ, tuy giàu mà nghèo. Người biết đủ, tuy nghèo mà giàu. Kinh Lời dạy cuối cùng
Nếu người nói nhiều kinh, không hành trì, phóng dật; như kẻ chăn bò người, không phần Sa-môn hạnh.Kinh Pháp cú (Kệ số 19)
Nhà lợp không kín ắt bị mưa dột. Tâm không thường tu tập ắt bị tham dục xâm chiếm.Kinh Pháp cú (Kệ số 13)
Không làm các việc ác, thành tựu các hạnh lành, giữ tâm ý trong sạch, chính lời chư Phật dạy.Kinh Đại Bát Niết-bàn
Trang chủ »» Kinh Bắc truyền »» Mục lục »» Kinh Advayavajrasaṇgrahaḥ »»
advayavajrasaṁgrahaḥ |
1| kudṛṣṭinirghātanam |
namo buddhāya |
vakṣye kudṛṣṭinirghātamādikarmmavidhānataḥ |
anenaiva vihāreṇa yatnena labhate padam ||
iha hi dvidhā sattvāḥ,śaikṣā aśaikṣāśca | tatra āśaya adhimuktiprayogaḥ bhūmiprapannaprayogaśca (ñca)vasitāptiparyyantaḥ hetvavasthāsthitānāṁ śaikṣāṇāṁ suviśuddhādikarmmāvidhānena sambhāradvayasambhṛtasamyaksambodhisampallābhaḥ | aśaikṣāṇāmapi nirastapratipakṣatattvaphalavikalpānāṁ śākyamuneriva praṇidhānavegasāmarthyāt yuganaddhānābhogayogataḥ sattvārthakriyālakṣaṇamavicchinnamādikarmma pravarttata eva iti sthitam | tathā ca -
na te'sti manyanā nātha ca vikalpo na veñjanā |
anābhogena te loke buddhakṛtyaṁ pravarttate ||
parārthasampadbuddhānām phalaṁ mukhyatamaṁ matam |
buddhatvādi yadanyattu tādarthyāt phalamiṣyate ||
cintāmaṇirivākampyaḥ sarvvasaṅkalpavāyubhiḥ |
tathāpi sarvvasattvānāmaśeṣāśāprapūrakaḥ ||
phalaṁ tattvavipakṣāṇāṁ vidhyapohavivarjjanāt |
sambo(mba)dhirbudhyate dhanyo tatpaścāttvādikarmmaṇi ||
nanu śaikṣāṇāmādikarmmavidhānaṁ yujyata eva | katham ?aśaikṣāṇāmapi niḥsvabhāvabhāvināmādikarmmārambhaḥ | ayamapi suvarṇanigaḍabandhana eva | satyam | prajñāpāramitādhigamavirahāt | prajñāpāramitā hi pañcapāramitānāṁ svabhāvaḥ | ata eva -
sarvākāravaropetā śūnyateti nigadyate |
uktaṁ ca bhagavatā | prajñāpāramitāvirahitāḥ pañcapāramitāḥ pāramitānāmadheyaṁ na labhante |
āryyavimalakīrttinirddeśe coktam | prajñārahita upāyo bandhaḥ,upāyarahitā prajñā bandhaḥ,prajñāsahita upāyo mokṣa[:],upāyasahitā prajñā mokṣaḥ | tādātmyaṁ cānayoḥ sadgurūpadeśataḥ pradīpālokayoriva sahajasiddhamevādhigamyate | ata eva -
ādikarmma yathoddiṣṭaṁ karttavyaṁ sarvvayogibhiḥ |
śūnyatākaruṇābhinnaṁ yadbodhau jñānamiṣyate ||
ādikarmma ca -
pañcapāramitāḥ proktā ādikarmmetisaṁjñayā |
prajñāpāramitā cāsāṁ svabhāvo nābhiriṣyate ||
tathā cātra-
dānaṁ śīlaṁ kṣamāṁ vīryyaṁ dhyānaṁ prajñāṁ ca sādaram |
satataṁ sevayan dhīmān sukhī svastho'pi jāyate ||
sambhoganirmmite heturdānaśīlakṣamātrayam |
dhyānaprajñeti dharmmasya vīryyantubha[ya]yormatam ||
tasmādbodhisattvena suviśuddhādikarmmavihāriṇā bhavitavyam,viparyyaye ca nāstikavādaprasaṅgaḥ | taduktam -
śubhāśubhaṁ yadyapi niḥsvabhāvakaṁ
tathāpi kuryyāt śubhameva nāśubham |
jalendubimbopamalokasamvṛtau
sukhaṁ priyaṁ duḥkhamajasramapriyam ||
kathaṁ tarhi śaikṣeṣūnmattavratasthitānāṁ nirvvikalpatādhimuktivatāmādikarmma pravarttatām ?ucyate | śarīradānaṁ kṛtvā caryyāṁ kṛtavān |
śarīradānaṁ dattvā [ca]paścāt caryyāṁ samārabhet |
iti vacanāt | dānaṁ dattaṁ ca śarīrāvadhi,kāyavāk cetasām sarvvasattvārthāya sambaraṇācchīlam,kṣāntiścakrū(ku)rataptakarapatrādighātasahanatayā,vīryyaṁ cāṣṭalokadharmmābādhopasahanatayā,dhyānaṁ ca sarvvasvabhāvānugatānābhogasvarasavāhitayā,prajñā ca sarvvadharmmānupalabdhilakṣaṇādhigamanatayā |
anābhogarasābedhau yasyājastraṁ ...............|
................... pravarttante sarvvāḥ pāramitāḥ parāḥ ||
tasmādunmattavratasthitānāmapyādikarmma pravarttana eva | cārvvākapaśornaṣṭaparalokasya vacanaṁ sarvvathaivāyuktatvāt nodāhṛtam | bhūtaśaikṣaṁ prati bodhisattvasya prathamaṁ dīyate poṣadham | tadanu śikṣopadeśa iti śrīhevajravacanāt prathamaṁ tu poṣadhadānam | samanvāhara bhadantācāryya ahamitthaṁnāmā amukanāmā upāsako buddhaṁ dharmmaṁ saṅghaṁ śaraṇaṁ gacchāmi yāvadābodhimaṇḍataḥ | evaṁ dvirapi trirapi | evaṁ triśaraṇagataṁ māṁ vadanto dhārayantviti | samanvāhara ācāryya ahamamukanāmopāsaka imāṁ belāṁ upādaya yāvat śva[:]sūryyodayamihāntare sarvvaprāṇibadhāt parasvaharaṇāt abrahmacaryyāt tathā vāgbhedāt anṛtātmatvo (do)pajananāt pānāt vikālāśanā[t]mālāvarṇakanṛtyagītalabhitāt śayanāsanāducchritāt adyāhaṁ virataḥ karomyahaṁ tāvat,tadguṇairaṣṭabhiḥ poṣadhagāthā |
gṛhapatibodhisattvastu ratnatrayaśaraṇapuraḥsaraṁ prāṇātipātāt adattādānāt kāmamithyācārāt mṛṣāvādāt prakṛtisāvadyāt madyapānāt ca pañcabhyo virataḥ śrutivivekasampanno gṛhapatibodhisattvaḥ parihṛtadaśākuśalaḥ punarakaraṇasambaravān kuśalakarmmacārī prātaḥprahare samutthāya mukhaśaucādikaṁ kṛtvā ratnatrayamanusmaran om āḥ hū ityanena ātmayogarakṣāṁ kṛtvā yathādhigamadhyānajapasaṁstavādikaṁ kuryyāt | nāmasaṅgītiṁ ca triṣkālamāvarttayet |
tadanu om jambhalajalendrāya svāhā ityanena parijaptvā 'ṣṭottaraśatapānīyaculikāni jambhalāya dadyāt | tato namaḥ samantabuddhānāṁ sarvvatathāgatāvalokini om sambhara sambhara hū phaṭ svāhā iti mantraṁ saptavārān āvarttya prasāritadakṣiṇakarāṅgulapañcakavinirgatāmṛtapañcadhārābhi[:]pūritadvāramūlaniveśitasajalabalibhaktaśikyakāni māgadhena droṇena pravartti(ka)tāni paśyet | sakalapretapiśācāntaryaghanacchaṭātrayaṁ dattvā bodhisattvabaliṁ dadyāt | idānīṁ sarvvasattveṣvekaputrapremākārā maitrīm,duḥkhāduḥkhahetoḥ saṁsārasāgarāt samuddharaṇavāñchāsvabhāvāṁ karuṇām ,ratnatrayaśaraṇagamanāt samulla[sa]nmanaḥ prabhāvāṁ muditām,adhyāsaṅgaparilakṣaṇāmupekṣāṁ ca vibhāvya sarvvasattvārthodyuktacetā pariśuddhena gomayena viśuddhena ca vāriṇā om āḥ vajjarekhe hū iti maṇḍalādhiṣṭhitabhūbhāge caturasrādi caturṇāmanyatamamabhimatamaṇḍalakaṁ kṛtvā tanmadhye viśvavarṇāṣṭadalakamalavaraṭake sūryyamaṇḍalopari nīlahūkārapariniṣpannaṁ bhūsparśamudrādharaṁ kṛṣṇavarṇaṁ akṣobhyam ,tadanu pūrvvadale śukla om kāraniṣpannaṁ śuklavarṇaṁ bodhyaṅgau (grī)mudrādharaṁ vairocanam,tato dakṣiṇadale pītatrākārajaṁ pītavarṇaṁ varadamudrādharaṁ ratnasambhavam,tataḥ paścimadale raktahrī ḥ kārasambhūtaṁ raktavarṇaṁ samādhimudrādharaṁ amitābham,tata uttaradale śyāmakhakārajaṁ śyāmavarṇamabhayamudrādharamamoghasiddhiṁ ca bhāvayitvā,om āḥ vajrapuṣpe hū ityanena abhimantya sarvvamiṣṭataraṁ ḍhaukayet | ete pañcatathāgatāḥ kāṣāyavastraprāvṛtāḥ soṣṇīṣāḥ śiratuṇḍamuṇḍitāḥ sūryyamaṇḍalāvasthāḥ | vairocanaḥ paraśaśimaṇḍalī,tataścatvāro'kṣobhyābhimukhāḥ,akṣobhyastu sādhakābhimukhaḥ | eṣāmagrataḥ triśaraṇagāthāmimāṁ yathādhigama[mā]mukhīkurvvan tatreyaṁ triśaraṇagāthā -
namo buddhāya gurave namo dharmmāya tāyine |
namaḥ saṅghāya mahate tribhyo'pi satataṁ namaḥ ||
ratnatrayaṁ me śaraṇaṁ sarvvaṁ pratidiśāmyagham |
anumode jagatpuṇyaṁ buddhabodhau dadhe manaḥ ||
ābodheḥ śaraṇaṁ yāmi buddhaṁ dharmmaṁ gaṇottamam |
bodhau cittaṁ karomyepa svaparārthaprasiddhaye ||
utpādayāmi varabodhicittaṁ
nimantrayāmyahaṁ sarvvasattvān |
iṣṭāṁ cariṣye varabodhicārikāṁ
buddho bhaveyaṁ jagato hitāya||
deśanā sarvvapāpānāṁ puṇyānāṁ cānumodanā |
kṛtopavāsaṁ cariṣyāmi āryyāṣṭaṅgikapoṣadham ||
tataḥ -
śīlacandanaliptāṅgā dhyānaprāvaraṇāvṛtāḥ |
bodhyaṅgakusumākīrṇā viharaddhaṁ yathāsukham ||
iti paṭhitvā om vajramaṇḍala muḥ ityanena visarjayet | evaṁ mañjuśrīprabhṛtīnapi yathopadeśaṁ pūjayet |
|ṁaṇḍalapūjāvidhiḥ ||
dānaṁ gomayamambunā ca sahitaṁ śīlaṁ ca sammārjanaṁ
kṣāntiḥ kṣudrapipīlikāpanayanaṁ vīryyaṁ kriyāsthāpanam |
dhyānaṁ tatkṣaṇamekacittakaraṇaṁ prajñā surekhojjvalā(:)
etāḥ pāramitāḥ ṣaḍeva labhate kṛtvā munermaṇḍalam ||
bhavati kanakavarṇaḥ sarvvarogairvimuktaḥ
suramanujaviśiṣṭaścandra vaddīptakāntiḥ |
dhanakanakasamṛddho jāyate rājavaṁśe
sugatavaragṛhe'smin kāyakarmmāṇi kṛtvā ||
|ṁaṇḍalānuśaṁsā gāthā ||
pratyahaṁ maṇḍalaṁ kṛtvā puṣpagomayavāribhiḥ |
triṣkālaṁ gurave kiñcit dattvā bhaktyā(ktiṁ)ca vandayet ||
pareṣāṁ manasastuṣṭiṁ varjayedātmacetasaḥ |
sukhīṁ prāsādiko dhanyaḥ sukhāvatyāṁ sa jāyate ||
syāt ṣaṭpāramitāpūrī buddhādibhiradhiṣṭhitaḥ |
anantaguṇasampanno maṇḍalaṁ prakaroti yaḥ ||
||ityanuśaṁsā ||
prajñāpāramitāṁ samyak maṇḍalādividhānataḥ |
paṭhitvā pūjayennityaṁ tadarthamavagāhanam ||
ekagāthā caturgāthāṁ gāthādvitayadhāraṇīm |
ṣaṇmukhīṁ bhadracaryyāṁ ca triṣkālaṁ ca trikālataḥ ||
ekākṣarīmupādāya lakṣa yāvat samāhitaḥ |
akhaṇḍitasamādānoḥ yathālābhaṁ paṭhet sudhīḥ ||
buddhabodhisattvapaṭapustakapratimādīṁśca pūjayet |
|paṭapustakapūjāvidhiḥ ||
idānī mahāmaṇḍalavyūhatantrānusāreṇa sarvvakatāḍanavidhiratidiśyate -
namaḥ samantabuddhānāṁ om vajrapuṣpe svāhā | mṛttikāgrahaṇamantraḥ |
om vajrodbhavāya svāhā | bimbabalanamantraḥ |
om araje viraje svāhā | tailamrakṣaṇamantraḥ |
om dharmmadhātugarbhe svāhā | mudrākṣepanamantraḥ |
om vajramudgarākoṭana svāhā | ākoṭanamantraḥ |
om dharmmarate svāhā | ākarṣaṇamantraḥ |
om apratiṣṭhitavajre svāhā | sthāpanamantraḥ |
om sarvatathāgatamaṇiśatadīpte jvala jvala dharmmadhātugarbhe svāhā | pratiṣṭāmantraḥ |
om svabhāvaśuddhe āhara āhara āgaccha āgaccha dharmma dhātugarbhe svāhā | visarjjanamantraḥ |
om ākāśadhātugarbhe svāhā | kṣamāpanamantraḥ |
||iti sarvakatāḍanavidhiḥ ||
om namo bhagavate vairocanaprabharājāya tathāgatāyārhate samyaksambuddhāya,tadyathā,om sūkṣme sūkṣme same samaye śānte dānte samārope anālambe tarambe yaśovati mahāteje nirākulanirvvāṇe sarvvabuddhādhiṣṭhānādhiṣṭhite svāhā | anayā dhāraṇyā mṛtpiṇḍaṁ bālukāpiṇḍaṁ vā ekaviṁśativārān parijapya caityaṁ kuryyāt | yāvantastasmin paramāṇavastāvantyaḥ koṭyaḥ caityāni kṛtāni bhavanti,paramāṇusaṁkhyātāni puṇyāni pratilabhate,daśabhūmīśvaro bhavati,kṣipraṁ cānuttarāṁ samyaksambodhimabhisambhotsyata idamavocad bhagavān vairocanastathāgataḥ |
|ṁahānuśaṁsādhāraṇī ||
ye dharmmā hetuprabhavā hetuṁ teṣāṁ tathāgato hyavadat |
teṣāṁ ca yo nirodha evaṁvādī mahāśramaṇaḥ ||
iti gāthayā pratiṣṭhāṁ kṛtvā om mano bhagavate ratnaketurājāya tathāgatāyārhate samyaksambuddhāya,tadyathā,om ratne ratne mahāratne ratnavijaye svāhā ityanena caityavandanāṁ kuryyāt | anayā dhāraṇyā ekacaityavandanayā koṭicaityavandanā bhavati |
|ṁṛttikāsikatādicaityakaraṇavidhiḥ ||
etatsarvvaviśiṣṭapariṇāmanayā pariṇāmyamānaṁ viśiṣṭaphalāvāhakaṁ bhavatīti | prajñāpāramitoktena mahāpariṇāmena pariṇāmayeta| tadyathā,yathā te tathāgatā arhantaḥ samyaksambuddhā buddhajñānena buddhacakṣuṣā jānanti paśyanti tatkuśalamūlaṁ yajjātikaṁ yannikāyaṁ yādṛśaṁ yallakṣaṇaṁ yatsvabhāvaṁ yayā dharmmatayā sambidyate tathā anumode tatkuśalamūlam | yathā ca te tathāgatā arhantaḥ samyaksambuddhā abhyanujānanti pariṇāmyamānaṁ tatkuśalamūlamauttarāyāṁ samyaksambodhau tathāhaṁ pariṇāmayāmi iti | aparam -
anena cāhaṁ kuśalena karmmaṇā,
bhaveya buddho na cireṇa loke |
deśeya dharmmaṁ jagato hitāya,moceya sattvān bahuduḥkhapīḍitān ||
|puṇyānumodanāpariṇāmavidhiḥ ||
yasya yasya yadājīvyaṁ śuddhājīvyastadarjayet |
kṣāntyarthaṁ vyādhiśāntyarthaṁ bhaiṣajyamiva cintayet ||
tato yathāmilitānyeṣu om akāro mukhaṁ sarvvadharmmāṇāmādyanutpannatvāt om āḥ hūṁ phaṭ svāhā ityanena baliṁ dadyāt | om āḥ sarvvabuddhabodhisattvebhyo vajranaivedye hūṁ ityanena naivedyaṁ dadyāt | om hārīti mahāyakṣiṇi hara hara sarvvapāpān kṣīṁ svāhā iti paṭhitvā hārītibhakta piṇḍadvayaṁ dadyāt | agrapiṇḍāśibhyaḥ svāhā iti agrapiṇḍadānam | tadanu om āḥ hūṁ ityanena svapātrabhaktamadhiṣṭhāya yāvadviṣādidoṣaśāntyarthaṁ prathamato'nāmāṅguṣṭābhyāmupaspṛśya bhuñjīta | tadanu yathā sukhaṁ bhuktā utsṛṣṭamannaṁ om utsṛṣṭapiṇḍāśanebhyaḥ svāhā | utsṛṣṭapiṇḍaṁ dadyāt | pariśiṣṭamannamanabhisandhānenaiva parityajet | tathā ca -valiṁ dadyānnaivedyaṁ hārītimagrapiṇḍakam |
mahāphalopabhogyāya utsṛṣṭaṁ pañcamaṁ dadet ||
iti | tadanu ācamanādikaṁ kṛtvā pariśuddhabuddhiviśiṣṭasukhasamanvāgatasarvvasattvahita sukhāya idaṁ tridhā''varttayet -
rājā dānapatiścaiva ye cānye sattvarāśayaḥ |
prāpnuvantu sadā saukhyamāyurārogyasampadaḥ ||
iti | tadanu pariśuddhakāyavāṅmanaḥkarmmā yathecchaṁ viharet | anantaraṁ upaviśya jātakanidānoktadānakathayā kalyāṇamitraiḥ saha gatairvā sārddhaṁ dinamanudinaṁ vā'tivāhayet | tato vikālasandhyāyāmapi dhyānajapasaṁstavādikaṁ yathādhigamākhinnamānasaṁ kuryyāt | yugakārādimantreṇa dattabaliryoganidrayā supyāt | upāsakaśabdaḥ kathaṁ jātavyaḥ ?[u,iti ]--
udyukto buddhapūjāyāṁ upaśāntopaśāyakaḥ |
upakārāya sattvānāṁ upāyenānvito bhavet ||
pā,iti -
pāpānāvarjayennityaṁ pāpiṣṭhaiḥ saha saṅgatim |
pāpānnivārayan jantoḥ pāpaṁ sarvvatra deśayet ||
sa,iti -
samāropavinirmuktaḥ samādhau susamāhitaḥ |
sarvvadā paramānandau sambodhiṁ sādhayed budhaḥ |
ka,iti -
karoti sarvvadā yatnaṁ karuṇāṁ paripālayet |
kaṣṭenāpi na cāniṣṭaṁ karotyupakṛtiṁ parām ||
iti vacanāt |
akṣaracatuṣṭayānvito'yamupāsakaḥ pāṁrahṛtākuśalakarmmā upacitapuṇyasambhāro 'bhyāsavaśāt jāgraddaśāvat svapne'pi kuśalānyeva karoti |
pratibimbanibhaṁ paśyan jagat śuddhamanāvilam |
māyāpuruṣavat sarvvaṁ kuryyādanupalambhataḥ ||
ataścāvaivarttika ityabhidhīyate | evamahorātraṁ satatasamitaṁ puṇyasambhāramupārjjayan ābodhimaṇḍaparyyantaṁ sattvahitahetoḥ santiṣṭet |
nāmnā gaganagarbho'sau madhyamārthaparāyaṇaḥ(pañcaḥ)|
samādānaṁ karotyeva ādikarmma samāhitaḥ ||
vajjapīṭhāt samāyāto viprajanyaḥ sadāśayaḥ |
tasyābhyarthanayā caitadādikarmma kṛtaṁ mayā ||
iha hi gaganagarbhābhyarthanāto mayoktaḥ
katipayapadamātreṇādikarmmābhidhānataḥ |
aghatimiramapāsya klehanirghāta eṣa
aciramamalabuddherbodhaye'bhyāsataḥ syāt ||
ādikarmma vidhāyaitat yadalābhi śubhaṁ mayā |
ādikarmma vidhāyaitadutkṛṣṭaṁ labhatāṁ jagat ||
|kudṛṣṭinirghātanaṁ samāptamiti ||
tatrāvasthāḥ trayaḥ -- hetvavasthā nāma bodhicittāt prabhṛti bodhimaṇḍanivedanaṁ yāvat | phalāvasthā nāma samyksambodhijñānotpattau sarvvakleśaguṇaprahāṇiprāptyavasthā | sattvārthakriyāvasthā nāma prathamadharmmacakrapravarttanāt prabhṛti āśāsanāntardhānaṁ yāvat |
tatra hetvavasthā trividhā;āśayāvasthā,prayogāvasthā,vasitāvasthā ceti | tatra āśayāvasthā sattvānirmokṣapraṇidhānam | taddheta[va]ścatvāraḥ tadyathā -
gotra-sanmitrakāruṇya-duḥkhābhīrutvahetavaḥ |
caturbhirpratyayairebhirbodhicittaṁ prajāyate ||
iti vacanāt | daśabhirarthairāśayāvasthā | tatra prayogo dvidhā | adhimukticittasya pāramitāḥ sapta | tatra adhimukticaritasya pāramitā daśa-
dānaṁ śīlaṁ kṣamā vīryyaṁ dhyānaṁ prajñā upāyatā |
praṇidhānaṁ balaṁ jñānaṁ matāḥ pāramitā daśa ||
bhūmiprāptasya catasṛbhiḥ sampadbhiḥ sampannaṁ āśayaprayoga-pratigrāhakadeyasampadbhiriti dānaṁ śīlaṁ kṣāntirvīryyaṁ dhyānaṁ prajñā upāyaḥ -----etāḥ sapta pāramitāḥ | adhimukti caryyācaritapāramitābhyo viśiṣyata iti dvividhā prayogāvasthā |
tatra vasitāḥ pañca,tadyathā - kleśa,upapatti,karmma,upāya,sattvaparipākāvasthā ceti |
tatra hetvavasthāsthitena sarvvamādikarmma karttavyam | phalāvasthāsatvārthakriyāvasthāsthitasya ca śākyamuneriva anābhogena ādikarmma pravarttata eva iti | vistareṇa kudṛṣṭinirghāte jñeyam |
|kudṛṣṭinirghātādivākyaṭippinikeyaṁ śrīmatpaṇḍitāvadhūtādvayavajjapādānāṁ kṛtiriyam |||
2 mūlāpattayaḥ sthūlāpattayaḥ |
apratiṣṭhitanirvvāṇaṁ jagadānandasundaram |
natvā mañjuśriyaṁ vakṣye mūlāpattīścaturddaśa ||
ācāryyeṣvavamānena sugatājñāvilaṅghane |
dveṣāt gotraguṇākhyāne mahāmaitrīvivarjjane ||
bodhicittaparityāge yānatritayanindane |
guhyākhyāne jane pakṣe jinātmaskadhadūṣaṇe ||
śuddhātmadharmmasandehe iṣṭamaitrīvirāgataḥ |
dharmmeṣvanadvayārope śrāddhacittapradūṣane ||
samayāsevane prāptau prajñātmastrīpradūṣaṇe |
mūlāpattirbhavet tena mantriṇaḥ samayakṛtiḥ ||
tatkṛtau siddhayo na syurmāro duḥkhasya sañcayaḥ |
nirayagatiṁ ca bhūṁkte'sau tīvrā vividhavedanāḥ ||
guroryathā''ptitaḥ pūjāṁ vidhāya maṇḍale tataḥ |
gṛhṇīyāt bodhicittaṁ ca ratnatrayādisambaram ||
|ṁūlāpattayaḥ samāptāḥ ||
vidyāyā[ḥ] sevane prītyā samayānāmayogataḥ |
gaṇacakre vivādaṁ ca guhyadharmmaprakāśanāt ||
śrāddhasattveṣu saddharmmadeśanā anyathā bhramāt |
saptāhaṁ vasanmadhye śrāvakānāṁ mahakṛte(?)||
yogāt pati[ta]ścet yogyabhājane guhyadeśanāt |
sthūlāpattirbhavet tena yoginaḥ sambarakṛtiḥ ||
pūjayitvā mahācāryyaṁ yathāśaktyupacārataḥ |
apraticchannacittena deśayet tu kṛtau vratī ||
||sthūlāpattayaḥ samāptāḥ ||
3 tattvaratnāvalī
namaḥ śrīvajrasattvāya |
praṇamya vajrasattvasya caraṇāmbhoruhadvayam |
tattvaratnāvalīṁ brūmaḥ sahraccandrāmaladyuteḥ ||
sadāmnāyaparibhraṣṭa (bhatsa)tamovṛtadṛśāmiyam |
tattvaratnāvalī samyak puṁsāṁ tattvaprakāśinī ||
tatra trīni yānāni,śrāvakayānaṁ pratyekayānaṁ mahāyānaṁ ceti | sthitayaścatastraḥ,vaibhāṣika-sautrāntika-yogācāra-madhyamakabhedena | tatra vaibhāṣikasthityā śrāvakayānaṁ pratyekayānaṁ ca vyākhyāyate | mahāyānaṁ ca dvividham,pāramitānayo mantranayaśceti | tatra yaḥ pāramitānayaḥ sautrāntika-yogācāra-madhyamakasthityā vyākhyāyate | mantranayastu yogācāra-madhyamakasthityā vyākhyānayate | yogācāraśca dvividhaḥ,sākāra-nirākārabhedena | evaṁ madhyamiko'pi māyopamādvayavādi-sarvvadharmmāpratiṣṭhānavādi-bhedāt dvividhaḥ | tatra śrāva[kaḥ]trividhaḥ,mṛdumadhyādhimātrabhedena | atra ca mṛdumadhyau paścātyavaibhāṣikau,adhimātrastu kāśmīravaibhāṣikaḥ |
tatra mṛduśrāvakasya vicāraḥ | nīlapītādivāhyārthāṅgīkārapūrvvakaṁ pudgalasya nityānityatvaviyuktimā heti vivṛtiḥ | taduktam -
asti khalviti nīlādi --------------------- -----parā |
bhāvagrahagrahāveśagambhīrāpāyabhīrave ||
asti pudgalo -"bhāravāho ṇa ṇiccaṁ bhaṇāmi ṇāṇiccaṁ bhaṇāmī"ti pudgalaśca rāgavān saṁsaratīti samaprahāṇāyāśuddhaṁ matamādhyāyan | aśubhā bhāvanā tu śarīrasya binmūtraśukraśoṇi[ta]śleṣmāntāntra[siṁhānaka]cikkiṇaklamathaplīhāyakṛtprabhṛtisamudāya(da)rūpatā nirūpayet |
taduktam -
imaṁ carmmapuṭaṁ tāvat svabuddhau ca pṛthak kuru |
asthipañjarato māṁsaṁ prajñāśastreṇa mocaya ||
asthīnyapi pṛthak kṛtvā paśya majjānamantataḥ |
kimatra sāramastīti svayameva vicāraya ||
iti | pudgalasya nityatvadarśanapūrvvāropaḥ samādhimalam |
yāvajjīvaṁ buddhaṁ dharmmaṁ saṅghaṁ śaraṇaṁ gacchāmi,---vandyau sugatautha vṛddhaḥ(?),yāvatkuśalamūlaṁ tamekamātmānaṁ damayiṣyāmyekamātmānaṁ samayī syāmekamātmānaṁ parinirvvāpayiṣyāmīti dṛṣṭiḥ |
madhyamasya dṛṣṭivivṛtiḥ pūrvvavat | kiñcitparārtharucirasau ānāpānasamādhinā nityānityatvaviyuktapudgaladarśanam dhyānam | kumbhakena niśceṣṭībhāvaḥ samādhimalaṁ jārḍyāvāhakatvāt |
śrāvaka-adhimātrasya vāhyārthā [na]ṅgīkāriṇaḥ śarīrasya nairātmyatāvyavasthāpanaṁ vivṛtiḥ | caturāryyasatyaparijñāne pudgalasya śūnyatādarśanaṁ dhyānam | atra ca duḥkhaṁ pañcaskandhasvarūpaṁ jñātavyam | samudayo vikalpaḥ prahātavyaḥ,nirodhye vipaśyanā sākṣāt karttavyaḥ,mārgaḥ śūnyatāyāḥ sadāśivarūpatā'dhyāropo dhyānamalam | dṛṣṭau punarasya parārthakāritāviśeṣaḥ | atra ca mṛduśrāvako niyatagotratvādakāruṇikatvāt śākyabuddha evetyeke |
anye tu -
sarvvabuddhā bhaviṣyanti nābhavyo bhūvi vidyate |
na karttavyo'vasādo'smāt samyaksambodhisādhane ||
iti | sattvānāṁ mṛduśrāvako'pi samyaksambuddho bhaviṣyatīti | niyatagotraṁ tu kañcit buddhamapekṣa[ta i]ti manyante | madhyastu bhāvipratyekabuddhaḥ,adhimātrastu catuḥkalpāsaṁkhyeyābhinirvarttyabuddha iti,pratyekasya vivṛtiradhimātraśrāvakasyaiva | ayaṁ ca pratipannapudgalaśūnyācintyatālakṣāṇamācāryyasvayambhūjñānavipaśyanāsamarthaḥ | tatra indriyānnirodho vipaśyanā pudgalasyānupalabdhiḥ kāyavākcetasāṁ saṁyamasamarthaḥ | idamasya dhyānam | atrāsannanidrasya cetasaḥ sukhāvasthādhyānam,cetasaḥ suṣuptāvasthādhyānaṁ ca samādhimalam | tatra pūrvvasmin bhāskaramatānupraveśaḥ |
taduktam -
anāgatāyāṁ nidrāyāṁ pranaṣṭe bāhyagocare |
yā bhavenmanaso'vasthā bhāvayet tāṁ prayatnataḥ ||
iti | aparasmin tu vaiśeṣikamatānupraveśaḥ | tadāhuḥ nāgārjjunapādāḥ -
ajānānaṁ hi prajñānam nidrādṛṣṭāntasādhitam |
indriyoparataṁ yadvaj jñānaṁ vaiśeṣikaṁ matam ||
bhagavataḥ pravacanamapi -
varaṁ jetavane ramye śṛgālatvaṁ vrajāmyaham |
na tu vaiśeṣikaṁ mokṣaṁ gotamāgantumarhati ||
iti | dṛṣṭirapi pūrvvavat | ayamapi catuḥkalpāsaṁkhyeyābhinirvarttyabuddhabhāvaḥ,karuṇā cānayoḥ śrāvakapratyekayoḥ sattvāvalambanā,duḥkhaduḥkhatāvipariṇāmaduḥkhatābhyāmahanyahani sattvānālambya yā karuṇotpadyate sā sattvāvalambanā | śrāvakasya deśanā vācakī pratyekasya tu kāyikī | taduktam -
sambuddhānāmanutpāde śrāvakānāṁ parikṣaye |
jñānaṁ pratyekabuddhasya saṁsargāt [ca]prajāyate ||
idānīṁ pāramitānayayogina ucyante | tatra mṛdusautrāntikaḥ - asya khalu paramāṇusañcayarūpo'rthaḥ sākārajñānajanakaḥ | tasya ceyameva pratya(vetya)vekṣatā yaduta sākārajñānajana[ka]tvaṁ nāma | tadāhuḥ -
bhinnakālaṁ kathaṁ grāhyamiti ced grāhyatāṁ viduḥ |
hetutvameva yuktijñā jñānākārārpaṇakṣayam ||
iti vivṛtiḥ | viṣayebhyaḥ parāvṛttendriyagrāmasyācintyatā dhyānam | taduktamabhyāsasyāyaṁ kalanā yat kālaḥ sāṁkhyāṁ kriyāyāḥ | tasmāt paricayaḥ karttavyaḥ | paricayaśca -
cittaṁ niścitya bodhena abhyāsaṁ kurute yadā |
tadā cittaṁ na paśyāmi kva gata kva sthitaṁ bhavet ||
bhāvayed gṛhibhū ...............ṣilabdhākṣaṇam |
vajjaparyyaṅkamādhāya nāsāgre cañcalaṁ manaḥ ||
malamasya samādheḥ pūrvvavat | tritayānupalabdhyā prajñāpāramitāsvabhāvena pañcapāramitā''caraṇaṁ phalavaimukhye na sattvārthapariṇāmanā taddṛṣṭeriti |
madhyo yogācāraḥ | tatra sākārajñānavādī ṣaṭkena yugapad yogācāre [para]māṇoḥ ṣaḍaṅgatetyādinā nyāyena paramāṇūnā[ma]pyanupapatteḥ | cittamātramevedaṁ cittākāradhāri grāhyagrāhakabhāvavinirmuktaṁ prakāśaṁ prakāśata iti pratipannavān | taduktaṁ cittamātraṁ bho jinaputrā !yaduta traidhātukaṁ iti | tathācāhuḥ kīrttipādāḥ -
dhiyo nīlādirūpatve bāhyo'rthaḥ kiṁnibandhanaḥ |
dhiyo'nīlādirupatve bāhyo'rthaḥ kiṁnibandhanaḥ ||
iti | anyatrāpyuktam -
na citteṣu bahirbhūtā indriyārthāḥ svabhāvataḥ |
rūpādipratibhāsena cittameva hi bhāsate ||
tasmāt cittameva citrākāraṁ paraṁ nirapekṣaprakāśyaṁ prakāśata iti sākāravijñānavādiyogācārasya vivṛtiḥ |
nirākāravādiyogācārastu cittameva idamanākārasvasambedanarūpaṁ iti manyate | taduktam -
bāhye na vidyate hyartho yathā bālairvikalpyate |
vāsanāluṭhitaṁ cittamarthābhāsaṁ pravarttate ||
yāvadābhāsate yacca tanmāyaiva ca bhāsate |
tattvato hi nirābhāsa śuddhānantanabhonibhaḥ ||
niṣprapañco nirābhāso dharmmakāyo mahāmuneḥ |
rūpakāyau tadudbhūtau pṛṣṭhe māyaiva tiṣṭhate ||
iti vivṛtiḥ | vidhūtasakalavi[ka]lpasaccitrādvaitasākṣātkaraṇaṁ dhyānaṁ sākāravādinaḥ | taduktam -
yatra yatra mano yāti jñeyaṁ tatraiva yojayet |
calitvā yāsyate kutra sarvvameva hi tanmayam ||
iti | sātādvayācintyaniṣpapañcanirābhāsacittasākṣātkaraṇaṁ dhyānaṁ nirākāravādinaḥ | tathā ca -
rūpamasya mataṁ svacchaṁ nirā[kā]raṁ nirañjanam |
śakyaṁ tena na hi jñātumabuddhena kadācana ||
vijñānamātramevedamityayaṁ hyupalambhataḥ |
sthāpayenna sa kiñcit [tu]tanmātreṇāvatiṣṭhate ||
yadā tvalambanaṁ jñānaṁ naivopalabhyate tadā |
sthito vijñaptimātratve grāhyabhāve tadagrahāt ||
paramārthasannityasākāravijñānasamādhau bhagavataḥ saṁsthitavedāntavādimatānupraveśaḥ | sa hi paramārthasannityaṁ svacidrūpabrahmābhinnapariṇāmarūpaṁ jagadicchati | tathā coktam -
yad yad yad dṛśyate kiñcit tat tat brahmeti kalpayet | tato nānyagataṁ cittaṁ brahmaṇaivāvatiṣṭhate ||
iti samādhimalaṁ sākāravādinaḥ | evaṁ nirākāravādinā'pi nityanirābhāsaniṣprapañcasvasamvedanavijñānabhāvanāyāṁ bhāskaramatasthitavedāntavādimatānupraveśaprasaṅgaḥ | so'pi vyapagataḥ sakalanāmarūpaprapañcopaplavaviśuddhaprakāśānandaghananitya brahmābhyupagacchati |
bodhāmbho (mbo)dhau mayi svacchaṁ tacchāyaṁ viśvabuddhayaḥ |
udito vā pralīno vā na vikalpāya kalpate ||
iti nirākāravādinaḥ samādhimalam | dṛṣṭiranayoḥ pūrvvavat |
adhimātro mādhyamikaḥ | tatra māyopamādvayavādinaḥ vivṛtiḥ -
na san nāsan na sadasan na cāpyanubhayātmakam |
catuṣkoṭivirnimuktaṁ tattvaṁ mādhyamikā viduḥ ||
asya cāyaṁ arthaḥ | na sad bādhāyogāt,asadapi na cābhāsanavaśāt,tathā doṣād dvandvāt ubhayamapi [na],nāpyanubhayaṁ tathā bodhābhāvāditi | api ca purvvetaraparāmarśāt -
mūrttiścitre yathāvastuśakti .........skavāsaṅgaḥ |
sa hi māyopamādvayeti vivṛtiḥ | asyaiva ca māyopamādvayasya bhāvanā dhyānam | yastatrocchedābhiniveśastad dhyānamalam | māyopamādvayādhimokṣataḥ ṣaṭpāramitāparipūridṛṣṭiḥ |
sarvadharmmāpratiṣṭhānavādināṁ tvayaṁ vicāraḥ -
na mataṁ śāśvataṁ viśvaṁ na cocchedi samīhitam |
śāśvatocchedino yugmyaṁ nānubhayaṁ vinobhayam ||
sarvvasmin pratiṣṭhāne [ca]vastutattvaṁ vidurbudhāḥ |
athaiṣā kalpanā naiva yaccid vetti na cittatām ||
yāvat sarvvasamāropaḥ sa sarvvaḥ sarvvathā na hi |
madhyamārthe nirāropastatrārohavidhī kutaḥ ||
anābhoge hi yad jñānaṁ taccācintyaṁ pracakṣate |
sañcintya yadacintyaṁ vai tad[ci]ntyaṁ bhavennahi ||
yenājātaṁ jagadbuddhaṁ buddhiḥ śuddhaiva bodhataḥ |
nijaṁ tasya jagat satyamanābhogena dhīmataḥ ||
taduktam -
sarvvāropavinirmukte svatastattve cakāsati |
śūnyatādyabhidhānaistu tatrāropanirākriyā ||
asya ca vicārāya āyātasya arthasya anāroparūpasya anabhiniveśavihāreṇa sākṣātkriyā dhyānaṁ sarvvārthocchedo jaḍībhāvaḥ samādhimalam |
anāropeṇa ṣaṭpāramitāparipūraṇaṁ dṛṣṭiḥ | atra mṛdumadhyayordharmmāvalambanā karuṇā | dharmmāvalambanā cānityatā vyasanasampātinaḥ sarvvadharmmānālambya utpadyate yā sā bodhyavyā | adhimātrasya ca ālambanāniḥsvabhāvā manaskāradharmmādhigamamānālambanā karuṇā | kāyatrayavyavasthā cāsya maitreyanāthairuktā | tathā ca -
karoti yena citrāṇi hitāni jagataḥ samam |
ā bhavāt so'nupacchinnaḥ kāyo nairmmāṇiko muneḥ ||
dvātriṁśallakṣaṇaśītivyañjanātmā munerayam |
sāmbhogiko mataḥ kāyo mahāyāno pabho gataḥ ||
sarvvākārā viśuddhiṁ ye dharmmāḥ prāptā nirāśravāḥ |
svābhāviko muneḥ kāyaḥ teṣāṁ prakṛtilakṣaṇaḥ ||
iti | mantranayastu asmadvi [dhai]rihātigambhīratvād gambhīranayādhimuktikapuruṣaviṣayatvāt caturmudrādisādhanaprakāśanavistaratvācca na vyākriyate | tathā ca -
ekārthatve'pyasaṁmohāt bahūpāyādaduṣkarāt|
tīkṣṇendriyādhikārācca mantraśāstraṁ viśiṣyate ||
kṛtaścā [smā]bhiratra sekanirṇayo nāma granthaḥ |
nanu yadi mahāyānanirṇīta evārthaḥ paramārtho'sti asya kimarthaṁ tarhi śrāvakapratyekayāne bhagavān deśitavān?
tanna,mahāyānaprāpyaprāpanārthaṁ eva śrāvakapratyekayānasopānayornirmmāṇāt | taduktam -
ādikarmmikasattvasya paramārthāvatāraṇe |
upāyastvayaṁ sambuddhaiḥ sopānamiva nirmmitaḥ ||
saddharmmapuṇḍarīke'pyuktam --
eka hi yāna nayaśca ekaḥ
ekā ceyaṁ deśana nāyakānām |
upāyakauśalya mamevarūpaṁ
yantrāni yānānyupadarśayāmi ||
nāgārjjunapādairapyuktam -
dharmmadhātorasaṁbhedād dhyānabhedo'sti na prabho |
yānatritayamākhyātaṁ tvayā sattvāvatārataḥ ||
anyatrāpyuktam -
muktistu śūnyatādṛṣṭistadarthāśeṣabhāvanā |
iti | idaṁ ca yānatritayaprakāśanaṁ manyamānaśūnya[tā]saiva bhagavato'vagantavyaḥ | tathāhi -
nodāhṛtaṁ tvayā kiñcidekamapyakṣaraṁ vibho |
kṛtsnaśca vai māyajano dharmmavarṣanatarṣitaḥ ||
cintāmaṇirivākampyaḥ sarvvasaṅkalpavāyubhiḥ |
tathāpi sarvvasattvānāmaśeṣāśāprapūrakaḥ ||
cakrabhramaṇayogena nirvvikalpe'pi tāyinaḥ |
sambhāro vedhasāmarthyāt deśanā sampravarttate ||
yānānāṁ nāsti vai niṣṭhā yāvaccittaṁ pravarttate |
parāvṛtte tu vai citte na yānaṁ nāpi yāyinaḥ ||
saddharmmaratnaghaṭikā vāg hyatra grathitāmalā |
hṛdaye kriyatāṁ dhīrāstattvaratnāvalī mude ||
saṁgrahaṁ tu priyatvena vistaradveṣiṇā mayā |
bhūrira[nu]ttame tasmin kṣantavyaṁ vistarapriyāḥ ||
vidhāya bhavyārthanayāprayatnā -
dimaṁ mayā granthamanuttarārtham |
ālambhi yatpuṇyamanena loka -
stathāgatatvaṁ labhatāmalabhyam ||
||tattvaratnāvalī samāptā |
| kṛtiriyaṁ paṇḍitāvadhūtādvayavajrapādānām ||
4 pañcatathāgatamudrāvivaraṇam |
namaḥ sarvvavide |
pratītyajātāḥ parikalpaśūnyāḥ
śūnyāḥ svabhāvena na vastusantaḥ |
nocchedināścitracidekarūpā
rūpādayaḥ pañcajinā jayanti ||
pañcaskandhāḥ pañcatathāgatāḥ | tatra catvāro kiṁ jñānamātratāpratipādanāya akṣobhyena mudryante?etena bāhyā kārabhāve grāhakaśūnyatayā grāhyagrāhakarahitaṁ paramārthasatsambinmātraṁ vijñānameva tiṣṭhate | idameva śaradamalamadhyāhna(na)gaganāyamānaṁ nirākāravādināṁ maulaṁ jñānaṁ sādhyam | tathā coktam -
śūnyaṁ kalpitarūpeṇa nirābhāsamanākṛti |
satsambitsātamātraṁ vai pṛṣṭhākāracayākulam ||
taduktam,- rūpakāyau tu paścimau iti | tathā ca -
niṣprapañco nirābhāso dharmmakāyo mahāmuneḥ |
rūpakāyau tadudbhūtau pṛṣṭhe māyaiva tiṣṭhate ||
iti nanvakṣobhyamudrayaiva siddhatvāt kimarthaṁ tarhi akṣobhyo vajrasattvena mudryate ityāgamaḥ?yāvatkalpitākāraśūnyatāpratipādanāya iti cet tanna | pūrvvamudrayaiva siddhatvāt | tasmāt yathā'kṣobhyamudrayaiva jñānaṁ maulaṁ pṛṣṭhamanyat tathā vajrasattvamudrayā vijñānamapi pṛṣṭhaṁ maulaṁ vajramiti syāt | uktaṁ ca vajraśekhare -
dṛḍhaṁ sāramasauśīryamacchedyābhedyalakṣaṇam |
adāhi avināśi ca śūnyatā vajramucyate ||
iti | pṛṣṭhe rūpādikaṁ cet,[mau]lajñānādakṣobhyamudrayātadvajra(yā)sattvaṁ pṛṣṭhe'haṁ tanna --- nna kim | sattvamiti pṛṣṭha iti cet tarhi karuṇābhāvāt ucchedavādaprasaṅgaḥ | iṣyate ca -
vajreṇa śūnyatā proktā sattvena jñānamātratā |
tādātmyamanayoḥ siddhaṁ vajrasattvasvabhāvataḥ ||
śūnyatākṛpayorbhedaḥ pradīpālokayoriva |
śūnyatākṛpayoraikyaṁ pradīpālokayoriva ||
bhāvebhyaḥ śūnyatā nānyā na ca bhāvo'sti tāṁ vinā |
avinābhāvamiyat kṛtakānityayoriva ||
kathyamāne yathāta [ttve]ucchedo naiva samvṛteḥ |
samvṛtivyatirekena [ka]na tattvamupalabhyate ||
ityādi vistaraḥ | evamakṣobhyavajrasattvayoraikayamiti cet tarhi vijñānarūpādyaparityāge citrādvaitavādo jyāyān |
taduktam -
saccit cinmātramaśeṣakalpa-
śūnyaṁ hi sākāramataṁ mataṁ me |
gacchattṛṇasparśasamānamanye
tanmadhyamārthaṁ pravadanti santaḥ ||
citrādvaitavādināṁ tu paramārthasaditi jñānamapeśalam | grāhyagrāhakaśūnyacitrādvaitākṣobhyarūpajñānasya vajrasattvamudrayā vastusattānirastatvāt | taduktam -
rūpādikalpaśūnyaṁ cet jñānamakṣobhyamudrayā |
tadvajrasattvamudrāto vastusattā nirasyate ||
na ca vijñaptimātrasya kalpitākāraśūnyatā |
kriyate vajrasattvena pūrvaṁ tasyānavasthiteḥ ||
tadevaṁ paramārthasaditiśalyāpagame sarvvatrāpratiṣṭhānarūpānābhogayuganaddhādvayavādisambedanasiddhamadhyamakasiddhāntaḥ preyān | ayaṁ ca sadgurupādaprasādādavagamyate | nanvatra sambedanasiddhau māyopamādvayavādaprasaṅgena sarvvatrāpratiṣṭhānamiti cet -
yat pratītyasamutpannāṁ [notpannaṁ]tat svabhāvataḥ |
svabhāvena yannotpannaṁ utpannaṁ nāma tat katham ||
iti | sambedanaṁ ca pratītyasamutpannaṁ tasmāt sambedanamevāpratiṣṭhitamajātapadam |
tathā ca -
sambedanamajātaṁ vai vastusattā'pi tādṛśī |
vajrasattvasvarūpaṁ tu jagadeva jagau (sau)muniḥ ||
kiñca mañjuśrīstathāgatena pṛṣṭaḥ katamo'sāvacintyadhātuḥ?mañjuśrīrāha,yo dhāturniścito,na cittagamanīyo,na cittaprameyo,na cittacetanayā prativeditavyaḥ,amāvucyate'cintyadhātuḥ | atha ca punarbhagavan cittamevācintyadhātuḥ | tat kasya hetoḥ?na hyacitte citte cittaṁ saṁvidyate | niścitto hi cittaṁ cittasya yathārthāvabodhāt | atha ca sarvvākāro bhagavato'cintyadhātuḥ | anyatrāpyuktam -
avikalpitasaṅkalpa apratiṣṭhitamānasa |
asmṛtyamanasikāra nirālamba namo'stu te ||
catuḥpradīpe -
yaḥ pratyayairjāyati sa hyajāto
na tasya utpāda svabhāvato'sti |
yaḥ pratyayādhīna sa śūnya uktaḥ
yaḥ śūnyatāṁ jānati so'pramattaḥ ||
āryyalaṅkāvatāre -
bhrānti vidhūya sarvvā hi nimittaṁ jāyate yahi |
saiva tasya bhaved bhrāntiraśuddhatimiraṁ yathā ||
tathā ca -
mā bhūt sambṛtipratiṣṭhānamata eva munirbhayāt |
bhinatti deśanādharmmamuktā hyaśūnyatātmanā ||
uktaṁ ca hevajre-
svabhāvaścaivādyanutpannaṁ [na]satyaṁ na mṛṣeti ca |
kiñca -
sarvvaḥ samānaḥ pratibhajyamānaḥ
śū[nyo]ktikāṁkṣāmadhiyā kṛtāntaḥ |
bauddhasya bāhyasya vibhāgakartrī
na syā[dā]dikā yadi śūnyatoktiḥ ||
āha ca,ucchedaśūnyatāṁ apanayan -
tathatāṁ ye tu paśyanti madhyamārthānusārataḥ |
te vai tattvavido dhanyāḥ pratyakṣaṁ yadi saṁvidā ||
taduktaṁ ḍākinīvajrapañjare-
śūnyatākaruṇābhinnaṁ yatra cittaṁ prabhāvyate |
so hi buddhasya dharmmasya saṅghasyāpi hi deśanā ||
tasmāt pañcākārāṇāṁ pratītya samutpannānāṁ pañca tathāgataḥ svabhāvatvāt,svabhāvasya ca śūnyatākaruṇābhinnatvāt,śūnyatākarunābhinnaṁ jagaditi sthitam | etadeva sadgurorupadeśato dhyānamavicchinnam -
nadīsrotapravāhena dīpajyotiḥprabandhavat | -
mantratattvānusārataḥ | tathā cāhurnāgārjjunapādāḥ -
kūṭāgāramidaṁ na yat tribhuvanaṁ na prāṇino'mī janāḥ cakreśo'smin[na]mānuṣo na viṣayā nākṣāṇi na hyādayaḥ |
rūpādyā na ca dharmmatātmakatayā te māṇḍaleyā ime
viśvaṁ maṇḍalacakramākalayataścetaḥ kimu bhrāmyasi ||
pratītyasammavādeva gandharvvapuravat sphuṭam |
na svabhāvasthitaṁ viśvaṁ nākāśāmbhojasannibham ||
uktaṁ ca hevajre-
amī dharmmāstu nirvvāṇaṁ mohāt saṁsārarūpiṇaḥ | iti |
|pañcatathāgatamudrāvivaraṇaṁ samāptaṁ iti ||
5 sekanirṇayaḥ |
namo buddhāya |
evaṁkāraṁ namaskurmo yaḥ sattvakṣaṇakāraṇam |
ānandā yatra jāyante bhedato bodhisiddhaye ||
citraṁ tato vipākaḥ syāt tṛtīye tu vilakṣaṇam |
vimarddaśca tato jñeyo haṭhayoganirākṛteḥ ||
ālocanaṁ vimarddaścet tṛtīye kathamiṣyate |
yat tatrālocanaṁ naiva bhaved vittiralakṣaṇā ||
vilakṣaṇamato yuktaṁ hantuṁ roddhuṁ tṛtīyake |
svasambitterbhavet siddhirāgamārtho'pi saṅgataḥ ||
cumbanāliṅgane citraṁ ghṛṣṭau vipākanāmakam |
maṇau vilakṣaṇaṁ yeṣāṁ te ca duḥsekasambidaḥ ||
ratnagarbhe ca yā vittiḥ saiva tattvaṁ bhaved yadi |
saiva vedaṁ bhavet tattvaṁ na hyetat bauddhasammatam ||
tathā ca devi paripṛcchasi saiva nirnādatantre-
ratnapuramidaṁ devi kiñjalke jvalatāṁ vrajet |
rudro yugmaḥ śivaḥ śreṣṭhaḥ śaktiḥ saiva parātparāḥ ||
lakṣyalakṣaṇanirmuktaṁ vāgudāhāravarjjitam |
śivaśaktiḥ samāyogāt jāyate cādbhutaṁ sukham ||
na santi tattvato bhāvāḥ śaktirūpeṇa bhāvitāḥ |
śaktistu śūnyatādṛṣṭiḥ sarvvāropavināśanī ||
ucchuṣmatantre'pi -
śivaśaktisamāyogāt satsukhaṁ paramādvayam |
na śivo nāpi śaktiśca ratnāntargatasaṁsthitam ||
yogādhyāye'pi -
jñānāmṛtena tṛptasya kṛtakṛtyasya yoginaḥ |
naivāsti kiñcit karttavyamasti cet na sa tattvavit ||
vedāntavādino'pi -
atīndriyamavittiśca jñānaṁ bhāskarasammatam |
vittirānandamātraṁ ca bhagavadvādisādhanam ||
śaktisaṅgamasaṁkṣobhāt śaktyāveśāvasānikam |
yatsukhaṁ brahmatattvasya tatsukhaṁ brāhmamucyate ||
duḥkhānāmāgamo nāsti sukhaṁ tatra nirantaram |
ānando brahmaṇo rūpaṁ tacca mokṣeti bhaṇyate ||
yad yad vai dṛśyate kiñcit [tat]tadbrahmeti kalpayet |
tato'nyagatacittaṁ[tu]brahmaṇaivāvatiṣṭhate ||
priyādarśanamevaikaṁ kimanyaddarśanāntaraiḥ |
prāpyate yena nirvvāṇaṁ svarāgeṇāpi cetasā ||
tyaja dharmammadharmmaṁ ca ubhe satyānṛte tyaja |
ubhe satyānṛte tyaktvā yena tyajasi tat tyaja ||
bhagavadgītāyāmapi -
nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ |
ubhayorapi dṛṣṭo['ntaḥ]hyanayostattvadarśibhiḥ ||
kiñca grāhyādiśūnyaṁ cet cittamakṣobhyamucyate |
vādhāsvāgamato vajrasattvamudrāviyogataḥ ||
kimarthaṁ niyamenaitat deśakairatha deśayate |
idaṁ tathāgatāśvāsadhiyā pūrvvaṁ prakāśyate ||
bolagarbhe ca sākāraṁ nirākāraṁ tadagrataḥ |
madhyamā varṇayantyeke neti no gurudarśanam ||
vajragarbhe tadagre vā patitaṁ vā kapālake |
na ceṣṭamantarāle'pi tattvaṁ vittau gurormukhāt ||
vicitraṁ vividhaṁ khyātaṁ ityādi sutthitaṁ katham |
maṇyantargatamityādi sadguroḥ suṣṭhu saṅgatam ||
hasityādiviśuddhyā yat ācāryyādisamīhitam |
utpattyā tad vyavastheyaṁ na cotpannasvabhāvataḥ ||
citratvāt citramāghṛṣṭeḥ sukhāt pāko maṇeḥ puraḥ |
guroḥ tattvaṁ vijānīyāt vimarddāt viratau ramaḥ ||
karmmamudrāṁ samāsādya dharmmamudrāṁ vibhāvayet |
tasyā urddhaṁ mahāmudrā yasyāṁ samayasambhavaḥ ||
ānandāḥ pratimudrāsyāḥ mahāmudrāṁ vinā punaḥ |
āgamācca svasambitteḥ sadgurorupadeśataḥ ||
vicitraṁ karmmamudrāto vipāko jagadātmatā |
sthairyyaṁ vilakṣaṇaṁ tatra vimarddo jagadīkṣaṇam ||
sarvvasmi[nna]pratiṣṭhānaṁ mahāmudreti kīrttyate |
vimalatvāt svasambitteḥ vicitrāderna sambhavaḥ ||
anābhogaṁ hi yad jñānaṁ taccācintya pracakṣate |
sañcintya yad acintyaṁ vai tadacintyaṁ bhavenna hi ||
tathatā ye tu paśyanti madhyamārthānusārataḥ |
te vai tattvavido dhanyāḥ pratyakṣaṁ yadi saṁvidā ||
yo vit sarvvasamāropaḥ sa sarvvaḥ sarvvathā na hi |
madhyamārtho nirāropaḥ tatrāropavidhau kutaḥ ||
jñānajñeyāsamārope manyanā tatra nānyathā |
sarvvastathā yathā pūrvvaṁ yathā buddhistathā na hi ||
yenājātaṁ jagadbuddhaṁ buddhiḥ śuddhaiva bodhataḥ |
nijaṁ tasya jagat satyamanābhogena dhīmataḥ ||
avibhāvitasambandho vikalpo'sau pratītyajaḥ |
tadeṣa eva nirvvāṇe no kṛthāḥ cittavibhramam ||
pratipakṣe sthito naiva tattvāśakto'pi naiva yaḥ |
gārddhaṁ naiva phale yasya mahāmudrāṁ sa vindati ||
yathaiva karmmamudrāyāṁ ānandādivyavasthitiḥ |
tathā samayamudrāyā vajrācāryyaprasādataḥ ||
vicitraṁ karmmamudraiva dharmmamudrāvipākajā |
vilakṣaṇaṁ mahāmudrā vimarddaḥ samayo bhavet ||
mahāmudrāmajānānāḥ karmmamudraiva sādhanā |
āmrāyatattvato bhraṣṭā rauravaṁ yānti yoginaḥ ||
mudrā tāvat na buddhyante catasraśca catuḥkṣaṇāḥ |
yāvanna śavareśasya spṛśanti pādapotsavaḥ ||
samyak sekaṁ vidhāyaitat haṭhaduḥsekavarjjitam |
yat sādhitaṁ mayā puṇyaṁ tenāstu jagataḥ sukham ||
||sekanirṇayaḥ (nirddeśaḥ)samāptaḥ |
6 [caturmudrā]|
evam - vajrasattvaṁ praṇamyādau viśuddhajñānatanmayam |
mudrānvayaḥ samāsena kriyate ātmabuddhaye |
iha hi mudrānvayavibhrāntyā mūḍhamanaso bhramanti bhavārṇave duḥkhitāḥ | teṣāṁ sukhena caturmudrārthapratipattaye tanrānusāreṇa mahāsukhasādhanaṁ prasādhyate | caturmudreti -karmmamudrā,dharmmamudrā,mahāmudrā,samayamudrā | tatra karmmamudrāyāḥ svarūpaṁ nirūpyate | karmma yā kāyavāk cittacintā tatpradhānā mudrā kalpanāsvarūpā,tasyāṁ karmmamudrāyāṁ ānandā jāyante kṣaṇabhedena bheditāḥ -
kṣaṇajñānāt sukhajñānaṁ evaṁkāre pratiṣṭhitam |
ānandāścatvāraḥ - ānandaḥ,paramānandaḥ,sahajānandaḥ,viramānandaḥ | anyathā-
paramaviramayormadhye lakṣyaṁ vīkṣya dṛḍhīkuru |
iti yaduktaṁ tat saṅgataṁ na bhavati | catvāraḥ kṣaṇāḥ -
vicitra,vipāka,vilakṣaṇa,vimardda | madhye vilakṣaṇaṁ dattvā seke boddhavyam | haṭhayoge punaḥ sahajavilakṣaṇayorante sthitirboddhavyā | sekahaṭhayoge cedaṁ nirdiṣṭaṁ bhagavatā | sahajaṁ satsarvvaṁ sahajacchāyānukāritvāt sahajamityabhidhīyate | sahajacchāyā sahajasadṛśaṁ jñānaṁ pratipādayati iti | sahajaṁ prajñājñānam | ata eva prajñājñāne sahajasyotpattirnāsti | yasyāḥ sahajaṁ nāma svarūpaṁ sarvvadharmmānāmakṛtrimalakṣaṇaṁ iti yāvat | tasmāt karmmamudrāṁ prāpya nispandaphalamutpadyate | sadṛśaspando niṣpandaḥ | sādṛśyaṁ yathā darpaṇārpitaṁ mukhasya pratibimbaṁ mukhaṁ na bhavati | na pūrvvasiddhaṁ nāpyadhunāsiddhaṁ tadeva mukhapratibimbaṁ sādṛśyamātramāpādayati tathāpi lokāḥ svamukhaṁ dṛṣṭamiti kṛtvā bhrāntyā santuṣṭā bhavanti | tathaivācāryyāḥ kumatadāḥ prajñājñānamāsādya sahajamanubhūtaṁ iti kṛtvā santoṣaṁ utpādayanti,santuṣṭāśca santo dharmmamudrāyā vārttāmapi na jānanti | dharmmamudrāmajānānā kevalayā karmmamudrayā kṛtrimayā kathamakṛtrimabhūtaṁ sahajākhyaṁ utpadyate | sajātīyāt kāraṇāt sajātīyasya eva kāryyasya utpattirbhavati na tu vijātīyāt yathā śālībījāt śālyaṅkurotpattirbhavati natu kodravyasya | tathā dharmmamudrāyā akṛtrimāyāḥ sakāśāt akṛtrimaṁ sahajaṁ utpadyate | tasmāt dharmmamudraiva kāraṇam | abhede bhedopacāreṇa mahāmudrāyāḥ | kasmāt?tarhi bhagavatoktam -
ekārākṛti yaddivyaṁ madhye vaṁkārabhūṣitam |
ālayaṁ sarvvasaukhyānāṁ buddhaṁ ratnakaraṇḍakam ||
iti | buddhacchāyānukāritvāt karaṇḍakaṁ sthānaṁ ādhāraḥ,tasmāt karmmāṅganāyā ānandasandoharatnākaraṁ saroruham | tat svacchamāsthānaṁ volakakkolarasasaṁyogena avadhṛtyā samvṛtibodhicittamaṇyantargataṁ yadā bhavet tadā kṣaṇikanāmā parasahajākhyaṁ jñānamutpadyate | na tat sahajanispandaḥ | tatsvarūpeṇa prajñājñānānandatrayaḥ kṣaṇacatuṣṭayānvitaṁ mekaṁ haṭhayoge ca karmmamudrāyā niṣpandaphalamuktam |
|karmmamudrāniṣyandanirddeśaḥ prathamaḥ ||1||
om-dharmmamudrā dharmmadhātusvarūpā niṣprapañcā nirvvikalpā akṛtrimā utpādarahitā karuṇāsvabhāvā paramā nandaikasundaropāyabhūtā | pravāhanityatvena sahajasvabhāvā yā prajñāyāḥ sahajodayatvena abhinnā yā sā dharma mudretyabhidhīyate | anyat lakṣaṇaṁ tasyāḥ saṅkulājñānāndhakāre taraṇikiraṇasadṛśaṁ gurūpadeśataḥ tṛṇatu[ṣa]samā tatrāpi bhrāntiśalyavarjjitaṁ bodhyavyam | sakalakṣitijalapavanahutāśanairmahāśavalitaṁ trailokyaikasvabhāvaṁ nistaraṅgaśūnyatākaruṇābhinnaṁ ca bodhyavyam | uktaṁ ca bhagavatā -
lalanā prajñāsvabhāvena rasanopāyasaṁsthitā |
avadhutī madhyadeśe tu grāhyagrāhakavarjjitā ||
etannipunenāpi tathatākāreṇa sannikṛṣṭakāraṇatvena mārgo jñātavyaḥ | mārgajñāne sādaranirantaraṁ mārgābhyāsāt nirodhasya sahajasvabhāvasya sākṣātkṛtitvaṁ bhavati | tathā coktam -
nāpaneyaṁ ataḥ kiñcit prakṣeptavyaṁ na kiñcana |
draṣṭavyaṁ bhūtato bhūtaṁ [bhūta]darśī vimucyate ||
lalanā rasanā tayormadhyadeśe nivāsinī avadhūtī saivādhigatasakalapadārthasahajasvabhāvaikacittavṛtteḥ sadgurūpadeśato dharmmamudrā mahāmudrāyā abhedena hetubhūtā |
dharmmamudrāvipākaphalanirddeśaḥ dvitīyaḥ ||2||
āḥ-mahāmudreti | mahati cāsau mudrā ceti mahāmudrā (ceti)| mahāmudrā niḥsvabhāvā jñeyādyāvaraṇavivarjjitā śaradamalamadhyāhnagaganasaṅkāśā sakalasampadādhārabhūtā bhavanirvvāṇaikasvarūpā anālambanakaruṇāśarīrā mahāsukhaikarūpā | tathā ca,amanasikārā dharmmā kuśalā manasikārā dharmmā akuśalā pravacane ca |
avikalpitasaṅkalpa apratiṣṭhitamānasa |
asmṛtyamanasikāra nirālamba namo'stu te ||
iti yā sā mahāmudretyabhidhīyate | tayā mahāmudrayā acintyasvarūpayā samayamudrākhyaphalaṁ jāyate |
mahāmudrāvaimalyanirddeśastṛtīyaḥ ||3||
hū-samayamudreti sambhoganirmmāṇakāyākārasvabhāvena svacchākāreṇa ca sattvārthāya vajradharasya herukākāreṇa visphuraṇaṁ yat sā samayamudreti copadiśyate | tāṁ ca samayamudrāṁ gṛhītvā cakrākāreṇa pañcavidhaṁ jñānaṁ pañcavidhaṁ parikalpya ādarśa-samatā-pratyavekṣaṇā-kṛtyānuṣṭhāna-suviśuddha-dharmmadhātubhiḥ ādiyoga-maṇḍalarājāśri-karmmarājāśri-binduyoga-sūkṣmayogaiḥ samayamudrācakraṁ bhāvayantyācāryyāḥ | tena te kṛtapuṇyā bhavanti | tataśca na dharmmamudrāphalalābhino bhavanti,niyatārthakāraṇāt niyatasyaiva kāryyasyotpattiriti vacanāt | tasmāt sahajasiddharasāt na bedhena sthiracalādayo yena vā bālaparikalpitā te saṁbodhikā[raṇa]tāmupayānti |
na mantrajāpo na tapo na homo
na māṇḍaleyaṁ na ca maṇḍalaṁ ca |
sa mantrajāpaḥ sa tapaḥ sa homaḥ
tanmāṇḍaleyaṁ tanmaṇḍalaṁ ca ||
samāsataḥ cittaṁ samājarūpīti | samāsataḥ sarvvadharmmāṇāmekākārato yadut mahāsukhākārataḥ cittamitibodhicittaṁ samājarūpīti | dharmmamudrāmahāmudrābhiṣekarūpaṁ vā jñānaṁ satsamāja ityabhidhīyate |
samayamudrāpuruṣakāraphalanirddeśaḥ caturthaḥ samāptaḥ ||4||
7 | sekatānvayasaṁgrahaḥ |
namo buddhāyaḥ |
kalyāṇamitravārāṅko'pi samādhimājapatyanavagrāhyaḥ |
karatalagatamiva tattvaṁ ṣaṭpañcamaviṣamaṁ dhatte ||
vajrācāryyāttu saṁjñānasekatātparyyasaṁgraham |
viditvā kurmahe'nekasekagranthān yathāgamam ||
prathamaṁ kalasābhiṣeko dvitīyaṁ guhyamuttamam |
prajñājñānaṁ tṛtīyaṁ vai caturthaṁ tat punastathā ||
asyārthaḥ - prathamaṁ kalasābhiṣeka iti,udakamukuṭavajraghaṇṭānāmācāryyalakṣaṇāḥ ṣaṭ kalasābhiṣekāḥ | bāhya vāriṇaiva bāhyamalasya avidyāmalakṣālanāya siñcate 'neneti sekaḥ | eṣāṁ sarvveṣāṁ kalasavyāpārāt kalasābhiṣekasaṁjñā | avaivarttikābhiṣekāścaite ṣaṭtathāgatasvabhāvatvāt | tathāhi udakābhiṣeka ādarśajñānātmako'kṣobhyasvabhāvaḥ,mukuṭābhiṣekaḥ samatājñānātmako ratnasambhavasvabhāvaḥ,vajrābhiṣekaḥ pratyavekṣaṇājñānātmakaḥ amitābhasvabhāvaḥ,adhipatyābhiṣekaḥ kṛtyānuṣṭhānarūpo amoghasiddhisvabhāvaḥ,nāmābhiṣeko avidyānirodhāt vidyānugataviśuddhadharmmadhātujñānātmako vairocanasvarūpaḥ,ācāryyābhiṣekastu vajrajñānasvabhāvaḥ | atra ca pañcābhiṣekaḥ pañcasu locanādividyāyāḥ vyāpārāt | atra ca avidyāmalakṣālanāya akṣobhyarūpeṇa vajrācāryyeṇa vairocanarūpāvalambini śiṣye salilābhiṣeko deyaḥ | evaṁ sarvvatrāhaṅkāraḥ,āgāmibuddhabhāvo acittoṣṇīṣabījabhuto mukuṭābhiṣekaḥ |
dvādaśāṅguliparimāṇena dvādaśāṅgapratītyasamutpādaviśuddhā vajram | yatra madhyavṛtterniruttaradharmmatāsūcako hūkāraḥ | tasyārthaḥ,ha iti hetuviyuktaḥ [ū]iti ūhāpagataḥ,a iti apratiṣṭhitasarvvadharmma iti | yatra bhavasarodbha[va]mukhāt sphuranti pañcārarūpiṇo munayaḥ pañcaskandhaviśuddhyā niṣkrāntā bhavaśarīreṇa | iha ca madhyārābhimukhata uparyadhareṇa sarvve rūpādayo vijñānātmakā iti sūcyante | ete ca sarvve sarvvātmakā iti nive[da]yituṁ sarvvatraiva caturaśrī | atha te dharmmasya buddhā hūnādaniveditātmarūpasya pañcāsivimuktakāyāḥ paryyante cānyatra visphuritā śūnyatānimittāḥ praṇihi(hi)tatāvabodhanārthaṁ sarvvatra hullikātrayam | ete ca ādarśasamatāpratyavekṣaṇākṛtvā nuṣṭhānasuviśuddhadharmmadhātulakṣaṇapañcajñānātmakā gurūpadeśato jñeyāḥ | abhedyajñānasūcakaṁ ca samudāyārthaḥ -
dṛḍhaṁ sāraṁ asauśīryyaṁ acchedyābhedyalakṣaṇam |
adāhi avināśi ca śūnyatā vajramucyate ||
abhedyaṁ vajramiti hevajre | asya ca vajrābhiṣekasy avidhānaṁ utpaśyamānā bhedyajñānabījādhānamiva vidhātuṁ evaṁ vajraghaṇṭā'pi pūrvvābhisandhānena dvādaśāṅguliparimāṇā adhomukhāmbhojavajrasamāpattiniḥ svabhāvena sarvvadharmmasvabhāvaṁ pratipādayituṁ abhedyajñānanigadatāṁ dharmmodayasya bodhayituṁ mūrddhādhobhāge ca vajrāvalīyugalamālinī | tridhātukasvabhāvakūṭāgāratāmasya sthāpayituṁ hārārdhahāraprakāra ata eva pañcatathāgatāṅkitaḥ śūnyatākaruṇābhinnajñānakāraṇatāṁ āvedayitumapari[ṇata]prajñāmukhākhyānam |
asya ca dharmma dhātusvarūpasya jñānasya vairocanādipañcatathāgatātmakatāṁ ca rūpādipañcaskandhasvabhāvatāṁ ca pṛthivyādipañcadhāturūpatāṁ ca kathayituṁ ūrddhaṁ pañcāraviracanā | atrāpi madhyasthitārābhimukhādyabhisandhānaṁ pūrvvavat | athābhiṣekamanayā svanantyā vajraghaṇṭayā kurvvīta | anuttarāśeṣadharmmabodhād vikārakaṁ iha prādhānyasyāpanāya hetukatāpratipādanāya ca kāraṇabhūtamapi vajraghaṇṭābhiṣekamullaṅghya prathamaṁ vajrābhiṣekadānam | sarvvadharmmā nāsatā iti pratipādanārthaṁ bhaviṣyanmunīndrapadocitanāmanidānāvadānārthaṁ ca pūrvva nāmavyapanayena svadevatākulagotrānusāreṇa nāmābhiṣekaḥ | ācāryyābhiṣekaśca vajrasamaya-ghaṇṭāsamaya-mudrāsamaya-bhavyatānujñā-vratavyākaraṇāśvāsalakṣaṇaḥ | itaḥ prabhṛti asaṁskṛto bhedayuganaddhabāhibo[dhi]dharmmasamayastvaṁ iti bodhayituṁ vajrasamayaḥ,caturaśītidharmmaskandhasahasraparastvamitipratipādanāya ghaṇṭāsamayaḥ,sveṣṭadevatāsvabhāvastvamiti sthāpayituṁ mudrāsamayaḥ | maṇḍalatattvaṁ maṇḍalaviśuddhilakṣaṇaṁ devatātattvam devatāviśuddhilakṣaṇaṁ ācāryyaparikarmma ca maṇḍalasādhanajñānaṁ pañcapradīpaṁ cāmṛtabhakṣaṇaṁ ca bhavyatātattvaṁ ca naiḥsvābhāvyameṣāmutpannakramapakṣataḥ dharmmacakrapravarttanārthamanujñā | bāhyavratanirākaraṇārthaṁ vajravratadānaṁ pṛthivyādisvabhāvatāsūcanāya vyākaraṇam | tathā hi bhuvo dharādeḥ svaḥ svarūpaṁ bhūrbhūyā iti hi bhūrbhuvaḥ svarityasyārthaḥ | sarvāvaraṇavinirmuktaḥ sarvvabuddhabodhisattvasama[ya]stvaṁ itaḥ prabhṛti bodhanārthamāśvāsaḥ |
prajñāśraddhākṣetrīkaraṇārthaṁ samayarakṣaṇārthaṁ ca samānakālobhayasampāditabodhicittapradānaṁ guhyābhiṣekaḥ | prajñopāyaguhyābhyāṁ dīpayata iti vyutpattiḥ | prajñājñānamityatra vyutpattidvayam;prajñayā jñānam,prajñaiva bāhyajñānam | tatra grāhyagrāhakākāradhāraṇī buddhiścaturdhātupañcaskandhasvarūpaṣaddhiṣayātmakāṅganāsvabhāvā prajñā | tasyā nimittabhūtāyā bodhicittajñānamiti pūrvvā vyutpattiḥ | ākāradvayaśūnyā saiva vijñānamityaparā vyutpattiḥ | prajñājñānalakṣitasaptāṅgayuktasādhyaṁ caturthārthamityeke | prajñājñānameva abhyasyamānaśaradamalagaganasaṅkāśaṁ caturthārthamityapare | prajñājñānameva prakṛtirūpaṁ vikārarūpaṁ prakṛtisamutpādātmakaṁ yuganaddhādvayavāhisuviśuddhasvabhāvaṁ caturthārthamityapare | pakṣāntarāṇi ca vistarabhayā nnocyante | atiguhyasekasaṁgrahavidhānamilitena puṇyayutaślo[ke]na nikhilajagato'stu vimalasphuṭasugatasubhāṣite kṣāntiḥ |
samāptaścāyaṁ sekatānvayasaṁgraha iti | kṛtiriyaṁ paṇḍitāvadhūtaśrī advayavajrapādānāmiti ||
8 | pañcākāraḥ |
namo buddhāya |
vajrasattvaṁ namaskṛtya niṣprapañcamanuttaram |
pañcākāramahaṁ vakṣye samākṣipya [ca]bodhaye ||
om āḥ hū ityanena sthānātmayogarakṣāṁ kṛtvā sugandhādiliptabhūbhāge caturastrādimaṇḍalamadhye pañcatathāgatāḥ pañcayoginyaḥ pūjanīyāḥ | tatra madhye viśvavarṇapakārapariṇataviśvāṣṭadalavikasitakamalavaraṭakopari raktarephapariṇata sūryyamaṇḍalasthanīlahūkāraniṣpanno dvibhuja ekamukho bhū sparśamudrādharo vajraparyyaṅkī dvātriṁśallakṣaṇāśītyanuvyañjanālaṅkṛtaśarīro daśabalavaiśāradyādiguṇagaṇaikanilayaḥ sauśīryyamāṁsāsthirahitaḥ pratibhāsamātradarpaṇapratibimbasamo na satyaṁ na mṛṣā atimaitryātmyakatvāt kṛṣṇavarṇaḥ kṛṣṇavajracihnaḥ suviśuddhadharmmadhātuvijñānaskandhasvabhāvaḥ śiratuṇḍamuṇḍitakāṣāyāvaguṇṭhitavigrahaḥ vajrasattvāṅkitaśirāḥ vajrasattvasvabhāvaḥ śiratunḍamuṇḍitakaḥ,ata eva hetuphalātmakaḥ,sarvvākāravaropetaśūnyatālakṣaṇaḥ,asaṁskṛtatathāgatātmakatvāt dharmmakāyaḥ,pratibhāsamātratvāt sambhogakāyaḥ,kalpitanirmmāṇakāyaṁ nirmmāṇakāyaḥ,kāyatritayaikarasattvāt svābhāvikakāyaḥ | taduktam --
asaṁskṛtamanodharmmaḥ copaḥsambhogalakṣaṇaḥ |
tadeva nirmmitaṁ citraṁ bījaḥ sarvvasvabhāvataḥ |
iti vikalpāderaspṛśyatvāt vajrakulī- vajrakulaśca lokaiḥ na spṛśyate - dveṣavajraśca śiśiramadhyāhnakaṭuśruti ākāśaśabdacavargo akṣobhyaviśuddho amī bāhyādhyātmikavyavastheyamiti kāyacatuṣṭayavyavasthā cātrāpi pūrvvavat | āḥ vajradhṛk hū asya jāpamantraḥ |
vajrasattvastu hūkārajanmā śuklo dvibhūja ekavakto vajravajraghaṇṭādharo manaḥsvabhāvaḥ kāṣāyarasaśarīraḥ śaradṛtuviśuddho yaralavādyātmakaḥ arddharātrataḥ prabhātakālaparyyanto dharmmadhātuparanāmā |
ataḥ pūrvvadale candramaṇḍalopari omkārajaḥ śuklavarṇavairocanaḥ śuklacakra(vajra)cihnaḥ bodhyaṅgīmudrādharaḥ rūpaskandhasvabhāvaḥ mohasvarūpo viṭaviśuddhaḥ tathāgatakulī ādarśatvena pratiṣṭhitaḥ hemantaṛtuviśuddhaḥ madhurarasaśarīraḥ kavargavyāpīprabhātasandhyātmakāyasvabhāvaḥ | om āḥ jinajika hū [i]tyasya jāpamantraḥ |
dakṣiṇadale sūryyamaṇḍalopari trākārajaḥ pītavarṇo ratnasambhavo ratnacihnavaradamudrādharo vedanāsvabhāvapiśunaśarīraḥ raktātmako ratnakulī samatājñānavān vasantaṛturūpalavaṇaśarīraḥ ṭavargavyāpī tṛtīyacaturthapraharātmakaḥ | om āḥ ratnadhṛk hū asya jāpamantraḥ |
tataḥ paścimadale ravimaṇḍalopari raktahrīḥkārasambhūto raktavarṇo'mitābhaḥ padmacihnaḥ samādhimudrādharaḥ saṁjñāskandhasvabhāvo rāgaśarīraḥ śukrātmakaḥ padmakulī pratyavekṣaṇājñāna lakṣaṇo grīṣmaṛturūpa āmlarasa[śa]rīraḥ tavargātmā pradoṣavān | jāpamantraścāyaṁ om āḥ ārolika hū |
tata uttaradale sūryyamaṇḍalopari śyāmakhakārajaḥ [śyāma varṇo'moghasiddhiḥ viśvavajracihnābhayamudrādharaḥ saṁskāraskandhasvabhāvo varṣāṛturūpaḥ]piśitāpaḥ tiktarasātmakaḥ pavargaviśuddhaḥ arddharātrasvabhāvaḥ | asya ca mantraḥ om āḥ prajñādhṛk hū iti |
ete vajraparyyaṅkinaḥ dvibhujai[ka]vaktāḥ soṣṇīṣaśiratuṇḍamuṇḍita kāpā[yā]vaguṇṭhita -dvātriṁśallakṣaṇāśītyanuvyañjanālaṅkṛta-daśavalavaiśāradyādiguṇagaṇaikanilayāḥ sauśīryyamāṁsāsthirahitā darpaṇapratibimbopamā na satyāsatyādisaṅkalpanāpagamavimalapratibhāsamātrakasambhogavigrahāḥ kāyatritayaikarasatāsvābhāvikakāyamupādāya asaṁskṛtatathātmakarmmakāyakalpitavijñānakāyāvyabhinnā rūpavedanāsaṁjñāsaṁskāraskandhātmakā vairocanaratnasambhavāmitābhāmoghasiddhayo vijñānamātratā iti pratipādanāya akṣobhyena mudyante iti | akṣobhyāṅkitaśirasi vijñānasya naiḥ svābhāvyasya śūnyatākaruṇayostādātmaka[tvaṁ]ca pratipādayituṁ akṣobhyo'pi vajrasattvena mudryate | etena hetuphalātmakaṁ bhavanirvvāṇaikarasatāmātraṁ jagaditi pratipāditaṁ bhavati |
tathā ca -
śūnyatākaruṇābhinnaṁ yatra cittaṁ prabhāvyate |
sā hi buddhasya dharmmasya saṅghasyāpi hi deśanā ||
guḍe madhuratā cāgneruṣṇatvaṁ pra[kṛ]tiryathā |
śūnyatā sarvvadharmmāṇāṁ tathā prakṛtiriṣyate ||
tathā ca -
bhavasyaiva parijñānaṁ nirvvāṇaṁ iti kathyate |
āgneyakoṇadale candramaṇḍalopari śuklalokārajā śuklavarṇā locanā cakracihnā pṛthvidhātusvarūpā tathāgatakulodbhavā moharaktā | asyā bījaṁ om āḥ lo hū svāhā iti |
nairṛtyāṁ candramaṇḍalopari kṛṣṇamākārabījasambhūtā māmakī kṛṣṇavarṇā kṛṣṇavajracihnā abdhātusvabhāvā vajrkulā dveṣaraktā | asyā bījaṁ om āḥ mā hū svāhā iti |
vāyavyāṁ candramaṇḍalopari pākārabījasaṁbhūtā pāṇḍaravāsinaī raktā raktavarṇā padmacihnatejodhātusvarūpā padmakulā rāgaraktā | asyā bījaṁ om āḥ pā hū svāheti |
aiśānyāṁ candramaṇḍalopari kanakaśyāmatākārapariṇatā tāriṇī śyāmavarṇā śyāmanīlotpalacihnā vāyudhātusvarūpā karmmakulā īrṣāraktā | asyā bījaṁ om āḥ tā hū svāhā |
etāḥ catasraḥ ṣoḍaśābdikā asādhāraṇarūpayauvanaśālinyo yathāśobhasaṁsthitā pūrvvavat kāyacatuṣṭayātmikā manohlādinyaḥ sakalajinaguṇādhārabhūtāḥ pañcatathāgatasvarūpāḥ | āsāṁ(asyāṁ)madhye ālisvabhāvā vajrasattvasvarūpiṇī vajradhātvīśvarī nāyikā | iyameva bhagavatī tathatā śūnyatā prajñāpāramitā bhūtakoṭinairātmyeti vyapadiśyate |
na granthaḥ kṛtikauśalyamāpādayitumeṣa me |
prayatnaḥ kiṁ ca saṁkṣipya bodhayeyaṁ śiśūn iti ||
iti vidhivadudīryyasattvahetoḥ
sakalajināgamayuktisaṅgataṁ hi |
akhilamihaśubhaṁ samāptaṁ
bhavatu tato jina eṣa vajrasattvaḥ ||
|pañcākāraḥ samāptaḥ ||
9 | māyāniruktiḥ |
namaḥ sarvvavide |
māyeva niḥsvabhāvaṁ cet jagadadhyakṣabudhāḥ |
kimarthamiha muhyanti jānanto(na)'pi sukhāsu yā(?)||
māyāvī kurute māyāṁ jvaladākārabhāsvarām(raṁ)|
kasyacit satyamābhāti māyā māyaiva tadvidaḥ ||
māyātuṣṭervinābhogaṁ ye kāmāḥ svayamāgatāḥ |
māyayā tānasau bhuṁkte yanmāyā sarvvasaṁgatā ||
śūnyato jāyate dharmmastasmādanyā na dharmmatā |
ataeva hi sārvvajñaṁ buddhasya na vihanyate ||
anāropavaśāt sarvvaṁ dharmmacakraṁ pravarttate |
pādaprasārikāṁ tyaktvā kṣiptvā mānādikalpanām ||
caryyayā vicared yogī susthitaḥ sthānayogataḥ |
khāna-pāna-rasaṁ prāpya śuddhamuddhuṣya bhāṣayā ||
caryyāṁ na vicaret yastu nāsau sambodhibhājanaḥ |
vācā vakti janastattvaṁ caryyāmapyanumodate ||
vittyanuṣṭhānasamyattyā sampanno ballabho janaḥ |
mahī śayyā diśo vāso bhikṣābhaktaṁ ca bhojanam ||
ajātadharmmatā kṣāntiḥ kṛpānābhogavāhinī |
janajanmani (ja)ye dharmmā jāyante te'pi caryyayā |
etat phalamihāpya[sti]kṣamā tā(stā)vadanuttarā ||
māyāṁ vivṛtya yatpuṇyaṁ sulabdhaṁ sādhucetasā |
tenādvaitapadaṁ yāntu [lokā]lokottare sthitāḥ ||
māyāniruktiḥ samāptā iti ||
10 | svapnaniruktiḥ |
namaḥ sarvvajñāya |
vinayeṣvabhi(suvā)dharmmeṣu sūtreṣu jinapuṅgavaiḥ |
dharmmāḥ svapnopamāḥ khyātā viṣpaṣṭārthaṁ tat kathyate ||
svapnaṁ satyamasatyaṁ vā [...........]videva vā |
māyā yathā pratiṣṭhānaṁ satāṁ kimiha sammatam ||
svataḥ satyamabodhena tadbodhe yā(va)tyalīkatām |
prathame [tu]svataḥ jñānaṁ dvitīye nāstitā bhavet ||
prabodhāt kalpitā yohe nānubhūtirapohyate |
saccitraprakāśātmā yadya[da]styanubhavo mahān ||
kṣaṇadhvaṁsyālayāt maulāt pravṛttibhyo vicitratā |
tāśca tatra tadākārā ciddeśitaṁ tadiṣyate ||
svapnāt svapnaṁ yadeva syāt ciccitrālīkatā tadā |
naiva satyaṁ asadvitterna cocchedaḥ prakāśataḥ ||
kimanyannikṛtaṁ nāma[nā]mnau māyeti vā kṛtam |
nāmni na yujyate nāma apratiṣṭhā tvanāmani |
ṣaṭ nibahadvitayaṁ [ca]catvāro bodhaye matāḥ |
svapnatulyamidaṁ viśvamitthamuktaṁ jinottamaiḥ ||
kiṁ cāsthānamato viddhi buddhasarvvasvamuttamam |
samvittyā sadguroryatnāt caryyayā ca viśeṣataḥ ||
||svapnaniruktiḥ samāpteti ||
11 | tattvaprakāśaḥ |
namo buddhāya |
prajñopāyātmakaṁ vande baddhatrikāyarūpiṇam |
prabhāvāt jñāyate yasya bhavanirvvāṇamuttamam ||
keśoṇḍūkaṁ yathākāśe taimiro manute janaḥ |
keśoṇḍūkamahaṁ vakṣye hantākāśanirākṛtam ||
śuddhadṛṣṭistadā [bhū]yānneti bhrāntā matistavaḥ |
taimirabhrāntyapohāya pṛṣṭo netyuktavān asau ||
prakāśetaraśūnyatvāt vidhyapohau na tattvataḥ |
evamanāśravād dharmmāt sattvārthastu pravarttate ||
bhoganirmmāṇakāyābhyāṁ pratītyapraṇidhānataḥ |
tau ca tasmāt na bhinnau ca tayostu tat svabhāvataḥ ||
tādātmyaṁ nijaṁ siddhaṁ syāt bhedaścit saṅgahānaye |
neṣyate yadyanutpādo bhinno vyāvṛttito bhavet ||
yogācāramatā[da]nyo madhyamārthaḥ kathaṁ bhavet |
catuṣkoṭiprahāṇyā cet madhyamārtho viśiṣyate ||
vijñāne'pi prasaṅgaḥ syāt tāsāṁ atrāpi hānitaḥ |
catuṣkoṭivinirmuktaṁ jñānaṁ vastu samucchrayam ||
kalpaśūnyamanālambyaṁ vidurvijñānavādinaḥ |
bhūtakoṭerato viśvaṁ pratītyaiva prajāyate ||
vastuśūnyamajātaṁ tu kevalaṁ nāmamātrakam |
bhedenākhyā[na]sarvvajñaḥ svādhiṣṭhānaprabhāsvarau ||
yadekamanayorbrūte tenocchede nirākṛtaḥ |
phalatattvavipakṣeṣu yasya saṅgo na vidyate ||
tasyānābhogayogena bodhād niṣpadyate padam |
āryyanāgārjjunairiṣṭaṁ buddhadharmmānusārataḥ |
dharmmatattvamanutpādo vyākṛtaste tathāgataiḥ ||
kṛtvā tattvaprakāśaṁ yat [puṇya]māsāditaṁ mayā |
tenāstu sakalo loko yuganaddhasya bhājanaḥ ||
||tattvaprakāśaḥ samāptaḥ ||
12 | apratiṣṭhānaprakāśaḥ |
namo buddhāya |
vitteryadapratiṣṭhānaṁ boddhasarvvasvamiṣyate |
kiṁ cānābhogayogena yadi sattvārthakāritā ||
yadyapohavidhī jātau tatocchedavidhisthitiḥ |
sadā jātā niruddhe tu janmacchedo paśorvacaḥ ||
svasambittiratho mānaṁ vitteḥ sattvaṁ tadiṣyate |
sarvvālekhyavihīnatvāt sattvaṁ tatra na peśalam ||
pṛṣṭhe yadīṣyate sattvaṁ sattvaṁ vastu tadā na hi |
pratijñoccedavādhārthamanulekhaṁ taducyate ||
vedanaṁ vidyate molau pṛṣṭhe tadavabhāsanāt |
nirvikalpaṁ bhavedādau jñānaṁ tad grāhakaṁ tataḥ ||
atītānāgatādīnāṁ cittānāṁ sthityasambhavāt |
naiḥsvabhāvyaṁ atasteṣāṁ jagāda jagatāṁ prabhuḥ ||
utpādameva dharmmāṇāṁ acintyā nijasambidā |
sa eva śūnyatā proktā nānucchedānugāminī ||
apratiṣṭhānato bījādapratiṣṭhaṁ bhavet phalam |
tāyināṁ tad varaṁ tattvaṁ kṛtrimāt kṛtrimaṁ yathā ||
dhyānamasti na cetyevaṁ na brūmo aṅgacāriṇām |
pratītyotpādato yasmāt sadodeti yathā rasaḥ ||
pratītyotpadyate yad yad tat tat [cet]cittamadvayam |
bhedastu śūnyaciccitrairdharmmasambhoganirmmitaiḥ ||
apratiṣṭhāṁ vidhāyai tat yadalābhi śubhaṁ mayā |
tenāpratiṣṭhatāṁ yātu jagat sarvvopabhogataḥ ||
|'pratiṣṭhānaprakāśaḥ samāptaḥ ||
13 | yuganaddhaprakāśaḥ |
yā yā sphūrttirasau śuddhā buddhā cet avikāratā |
vikāraḥ pratyayairjñāna tarpitairityajātatā ||
rūpe na vidyate rūpaṁ na vā cakṣuṣi vidyate |
na caitat tajjavijñāne dārubahnikathā yathā ||
manthāne mathanīye vā na vā puruṣahastayoḥ |
prāksiddho vidyate bahniḥ pratītyā'rthaḥ sa jāyate ||
kiṁ mohaḥ svasutān pūrvvaṁ sūte vā sa prajāyate ||
sūta eva na pūrvvaṁ cet atastasya na vastutā ||
evaṁ pratya[ya]mātratvāt dharmmāṇāṁ niḥsvabhāvatā |
tayaiva viharan yogau nātikrāmati sambaram ||
bhāvyādānaṁ na sarvvatra vyavahārastu varttate |
māyeva niḥsvabhāvo'sau pratītyotpādabodhataḥ ||
naiḥsvābhāvyādajātatvaṁ pratyayādaniruddhatā |
bhāvābhāvāvato na sto yuganaddhaṁ tu bhāsate ||
śūnyatākṛpayoraikyaṁ vidheyaṁ na svakalpataḥ |
śūnyatāyāḥ prakāśasya prakṛtyā yuganaddhatā ||
sarvvākāravarodāragambhīranijaśūnyatām |
sākṣādaveti buddhānāṁ pūjāṁ kuryyāt suyogavān ||
kāyena ma[na]sā vācā sadā'pratiṣṭhitaḥ sudhīḥ |
caryyāṁ kuryyāt na vā kuryyāt caryyācārī sa ucyate ||
||yuganaddhaprakāśaḥ samāptaḥ ||
14 | mahāsukhaprakāśaḥ |
vajrasattvaṁ namaskṛtya prajñopāya[sva]rūpiṇam |
mahāsukhādvayaṁ vakṣye vastutattvaṁ samāsataḥ ||
utpattibhāvanā caikā dvitīyotpannabhāvanā |
ubhayorbhāvanā tasmāt tādātmya[mi]ha kathyate ||
apratityodayo nāsti dharmmāṇāmiti niścitam |
pratītyoditarūpatvāt hūjamājau tathā na kim ||
śūnyatābodhito bījaṁ bījādvimbaṁ prajāyate |
bimbe ca nyāsavinyāsau (sa)tasmāt sarvvaṁ pratītyajam ||
bāhyadvandasamāpattiriti yā deśanā muneḥ |
sa'vāntaraprabodhāya spaṣṭaṁ tantreṣu budhyate ||
sukhābhāve na bodhiḥ syāt matā yā sukharūpiṇī |
astitve ca mahān saṅgaḥ saṁsārodayahetukaḥ ||
ādisāntasukhaṁ viddhi yatsukhaṁ pratyayodbhavam |
avastukamato brūmo na sukhamato nāsti ca ||
tattvaṁ tāvadanutpādo dharmmānāṁ paramārthataḥ |
śātālīkaprakāśāt tu vijñeyā śuddhasambṛtiḥ ||
satyadva[ya]midaṁ śuddhaṁ śūnyatā yogisambṛtiḥ ||
dvayoradvayatā sādhyā kṛtvānarthavisarjjanam ||
mantrasaṁsthānayogātmā śāto majjati dhīdhanaḥ |
māyopamaṁ tato'dbaitaṁ viśvaṁ paśyati tādṛśam ||
bhūtakoṭiṁ tato viṣṭvā yuganaddhapadaṁ gataḥ |
yuganaddhasthito yogī sattvārthaikaparo bhavet ||
śātacit devatākāraṁ viśvacakramupāyakam |
prajñā ca śūnyatā proktā sādhyatādātmyamiṣyate ||
prajñopāyātmyakaṁ tattvaṁ bāhyābhyantaraśuddhitaḥ |
buddhā samāsato mantrī sukhito'sthānayogataḥ ||
pratītyotpādamātratvāt naiva sattvaṁ na śūnyatā |
sphūrttiśca devatākārā niḥsvabhāvā svabhāvataḥ ||
yathā yathā bhavet sphūrttiḥ sā tathā śūnyatātmikā |
dvaitādvaitamano yacca tatra tadvāsanāphalam ||
herukā'haṅkṛti ryogī herukārthe pratiṣṭhitaḥ |
bhāvāṁścāsau gurūn kṛtvā keśarīva bhramenmahī ||
śuddhaṁ śuddhyā jinānāṁ parita iha sadā viśvamābhāti yasya jātaṁ nādau na ruddhaṁ svaparavigaṇanākalpakoṭiprahīnam |
śātālīkaṁ prakāśaṁ bhavasamasamatā'dvaitarūpaṁ hi nūnaṁ cakre cakrādhipo'sau jinaguṇanilayo vajraḍāko munīndraḥ ||
|| mahāsukhaprakāśaḥ samāptaḥ ||
15 | tattvaviṁśikā |
namaḥ sarvvajñāya |
prajñā citraṁ vipākaśca vimarddaśca vilakṣaṇam |
asyāstattvamato viddhi yenāsi jagato vibhuḥ ||1||
prajñā bhavaḥ samaścāsau trikāyaṁ tu triyānakam |
saiva cakraṁ sukhopāyaṁ yoginātadahaṁ param ||2||
mañjuvajro mahāmāyā vajraḍākastathā'pare |
prajñaiva bhedato bhāti muktiḥ saiva jinātmikā ||3||
acintyaṁ cintitaṁ caiva advayaṁ dvayameva ca |
sarvvākāravaropetaṁ bhāvābhāvau grahāgrahau ||4||
vijñāyāpagataṁ cittaṁ nirālambamanuttaram |
śāntaṁ śuddhaṁ nirābhāsaṁ vittiḥ prajñeti kīrttitā ||5||
praveśaśca bhavedasya vidhyaṣṭamanasāṁ tataḥ |
nānādharmmādupāyo'tra mṛdumadhyādimātrataḥ ||6||
karmmasamayamudrābhyāṁ cakraṁ niṣpādya bhāvataḥ |
dhyāyanti mṛdavo bodhiṁ śuddhatattvabahirmukhāḥ ||7||
jñānamudrāsamāpannaṁ mañjuvajrādināyakam |
na satyaṁ na mṛṣākāraṁ ātmānaṁ madhyayoginaḥ ||8||
svādhiṣṭhānapadaṁ jñātuṁ ye śaktāḥ tattvato nahi |
mārgopadeśitasteṣāṁ kramato bodhisiddhaye ||9||
devatābhiniveśaścedvāsanā'tra kathaṁ nahi |
vāsanaiva viśuddhā cet sarvvatraiva tu sā tathā ||10||
dṛṣṭatattvaḥ punaryogī mahāmudrāparāyaṇaḥ |
sarvvabhāvasvabhāvena viharet uttamendriyaḥ ||11||
prakṛtau yat śubhaṁ labdhaṁ sarvvasaṅkalpavarjjitam |
tadevedaṁ jagad yasmāt tasmāt sarvvamanāvilam ||12||
bāhyaṁ vastu manogrāhyaṁ bhrāntaṁ na bhāsate yataḥ |
svapnāṅganeva viṣpaṣṭaṁ cinmātramarthakāri tat ||13||
cittamātraṁ bhaved bodhermataṁ cittamacittakam |
svasaṁvittiracittaṁ ca vittirgurumapekṣate ||14||
śūnyatā sarvvavastūnāṁ kasya nāma na sammatā |
sarvvabhāvasvabhāvo'sau kaṣṭā pratyātmavedyataḥ ||15||
anilādisahāyena bhaktaṁ yatheha taṇḍulāḥ |
tathatāyā tathā śuddhā avidyā yāti vidyatām ||16||
yasya cintā bhaved dhyānaṁ tasyācintyaṁ bhavet na kim |
acintātmā bhaved yogī buddherjjagadudāhṛtaḥ ||17||
cakramasau bhaved yogī mahāmudrā sa eva hi |
dharmmasambhoganirmmāṇāḥ sarvvākāraḥ sa eva hi ||18||
kṛtakṛtyo nirāśaśca sarvvāsaṅgavahirmmukhaḥ |
caturīryyāpathairyukto buddho'yaṁ buddhasammataḥ ||19||
advayena dvayaṁ (saṁ)kṛtvā yadasādi śubhaṁ mayā |
jagadadvayamadyaiva bhṛyāt tena mahāsukham ||20||
||tattvaviṁśikā samāptā ||
16 | mahāyānaviṁśikā |
nijakāyamahaṁ vande asaṁskṛtamalakṣaṇam |
sarvvākāravaropetaṁ yuga[na]ddhapada(sa)ṅgatam ||1||
dharmmasambhoganirmmāṇā yannijaṁ tat svabhāvataḥ |
tadasya darśanaṁ yuktaṁ samyassambodhisiddhaye ||2||
darśanaṁ ca bhavedasya anāropād vipaśyanā |
mantrayānānusāreṇa tadidaṁ vakṣyate'dhunā ||3||
na nedaṁ śāśvataṁ viśvaṁ na cocchedi samīhitam |
śāśvatocchedino yugmaṁ nānubhayaṁ vinobhayam ||4||
catuṣkoṭivinirmmuktaṁ tattvaṁ tattvavido viduḥ |
catuṣkoṭiviśuddhaṁ tu ca [tu]ṣkoṭisamāśritam || 5||
khasamaṁ asamaṁ śāntamādimadhyāntavarjjitam |
acintyaṁ cittakaṁ caiva sarvvabhāvasvabhāvakam ||6||
jagadekarasaṁ buddhā prabhāsvaramanāvilam |
sarvvasaṅkalpaniḥśaṅkā viharaddhaṁ yathāsukham ||7||
na kleśā bodhito bhinnā na bodhau kleśasambhavaḥ |
bhrāntitaḥ kleśasaṅkalpo bhrāntiḥ prakṛtinirmmalā ||8||
īryyā ca kāyikaṁ karmma vācikaṁ dharmmadeśanā |
samādānaṁ manaḥ karmma nirvvikalpasya dhīmataḥ ||9||
jaganmāyetyasau ------------------- māyeti mā kṛthāḥ |
māyāmoho mahābhrāntirbhrāntirbhrāti satāṁ matā ||10||
vijñāyaivaṁ yathārūpaṁ buddhādīnāṁ samāsataḥ |
bhuñjānaḥ sarvvathā sarvvaṁ tattvavedī prasidhyati ||11||
dharmmaskandhasahasreṣu badhyatāṁ nāma śūnyatā |
baddhā nāsau parāmarśāt vināśārthaṁ bhavedguroḥ ||12||
sarvvākārāḥ sukhaṁ tattvaṁ saṅkalpoparateḥ sa te |
śūnyatā na sukhaṁ tattvaṁ na cintyaṁ na sukhaṁ sukham ||13||
yena buddhamanāropaṁ na dṛṣṭaṁ paramārthataḥ |
adṛṣṭe yujyate tasya vṛttaṁ paścāt yathā tathā ||14||
na dvayaṁ nādvayaṁ yasya na bodhiḥ sadvilakṣaṇā |
nirāśo'sau mahāyogī sarvvākāragatiṁ gataḥ ||15||
ādikarmma yathodiṣṭaṁ karttavyaṁ sarvvayonibhiḥ |
śūnyatākaruṇābhinnaṁ yad bodhau jñānamiṣyate ||16||
kṛpāyāḥ śūnyatā nānyā karuṇā kharanāyikā |
saṁskṛtya na vayaṁ brūmo brūmaśce [t]yuganaddhataḥ ||17||
ghaṭādergrahaṇairyasya dhyānasātatyayogataḥ |
bhavedasau mahābuddhaḥ sarvvākāraikavigrahaḥ ||18||
asaṁskṛta[ma]nā dharmmo bodhaḥ sambhogalakṣaṇaḥ |
tadeva nirmmitaścitraḥ nijaḥ sarvvasvabhāvataḥ ||19||
yadanena samāsādi puṇyaṁ puṇyavatā mayā |
tenāstu sakalo loko buddhabodhiparāyaṇaḥ ||20||
|ṁahāyānaviṁśikā samāptā ||
17 | nirbedhapañcaka |
buddhaṁ buddhaṁ jagat śuddhaṁ dvandvabodhe na bandhanāḥ |
ādiśuddho mahābuddhaḥ kiṁ buddhaṁ buddhaśāsane ||1||
idaṁ nivṛttapratipakṣatattvaphalavikalpasya |
sahajaṁ nivṛttapratipakṣatattvaphalavikalpasya |
sahajaṁ nirbedhabhājaḥ svābhāvikaṁ vacaḥ(?)||2||
jñānamanāvilaṁ śūnyamanābhogakṛpātmakam |
pratītya jāyate tacca svabhāvābhāvavarjjitam ||3||
anena nirbedhapratirūpamākhyāti -
dharmmāṇāṁ śūnyatā vāyuḥ kṛpā vāyurgarīyasī |
vāyuḥ sambarasāmarthyaṁ vāyuśuddhā ca sambṛtiḥ ||4||
anena nirbharasahajodbhāramudgīrati -
hā kiṁ brūmaḥ kathaṁ brūmo brūmo vā kka nu te janāḥ |
vaddhā vṛttirbhaved yeṣāmanābhogārthaḥ śālinī ||5||
etena karuṇayā'pratiṣṭhitanirvvacanāya dharmmagambhīranayādhimuktikapuruṣadurllabhatāmāvedayati |
sakarmmasūtrabījāddhi marmmacchedi phalaṁ mama |
.............yo mayā hiṁsro...........pyevaṁ sahite ||6||
anena svakarmmasūtragrathitopahatamatisakalasattvaparigrahaṁ kurvvāṇo bodhisattvānāṁ hṛdayamācaṣṭe |
|ṁirbedhapañcakaṁ samāptam ||
18 | madhyakaṣaṭka |
catuṣkoṭivinirmmuktaṁ jñānavastu sadadvayam |
kalpaśūnyamanālambyaṁ viduḥ sākāravādinaḥ ||1||
svasambitte[ra]nucchedāt nīlādīnāmabhāsanād |
nimittānāmanutpādāt madhyamāpratipat matā ||2||
catuṣkoṭivinirmmuktaḥ prakāśālīkalakṣaṇaḥ |
māyopamādvayaścaiṣa siddhānto mānasaṅgataḥ ||3||
vastuśūnyā tu yā vittirnirākārā nirañjanā |
madhyamā pratipat saiva tatpṛṣṭhe śuddhasambṛtiḥ ||4||
prakāśo vā'prakāśo vā tattvato nopalabhyate |
sarvvathā'jātarūpatvāt madhyamāmapare viduḥ ||5||
catuṣkoṭivinirmmuktaḥ prakāśo devatātmakaḥ |
śātādvayasvabhāvaśca pra[tī]tyotpādamātrakaḥ ||6||
|ṁadhyakaṣaṭka samāptaḥ |
kṛtiriyaṁ mahāpaṇḍitāvadhūtaśrīmadadvayavajrapādānāmiti ||
19 | premapañcaka |
pratibhāso varaḥ kāntaḥ pratītyotpādamātrakaḥ |
na syāt yadi mṛtaiva syāt śūnyatā kāminī matā ||1||
śūnyatātivarā kāntā murttyā nirupamā tu yā |
pṛthak yadi kadācit syāt baddhaḥ syāt kāntanāyakaḥ ||2||
dampatī śaṅkitau tasmāt gurorupasthitau puraḥ |
nijaprītyā tayostena sāhajaṁ prema kāritam ||3||
vāyusadgurupāṇḍityamahākauśalamīdṛśam |
nijābedhanirālambāvubhau jātāvanuttarau ||4||
sarvvalakṣaṇasampūrṇau caturdvayavivarjjitau |
sarvvabhāvasvabhāvau ca niḥsvabhāvau sadoditau ||5||
|premapañcakaṁ samāptam ||
20 | tattvadaśaka |
sadasadyogahīnāyai tathatāyai namo namaḥ |
anāvilā yataḥ saiva bodhato bodhirūpiṇī ||1||
na sākāranirākāre tathatāṁ jñātumicchataḥ |
madhyamā'madhyamā caiva guruvāganalaṅkṛtā ||2||
bodhirasau bhaved bhāvaḥ saṅgaṁ tyaktā svabhāvataḥ |
āsaṅgo bhrāntito yāto bhrāntirasthānikā matā ||3||
kiṁ tattvaṁ vastuno rūpaṁ rūpaṁ cārūpakaṁ yataḥ |
arūpaṁ ca bhaved rūpaṁ phalahetusvabhāvataḥ ||4||
evameva rasā dharmmā nirāsaṁṅgā nirāspadāḥ |
prabhāsvarā amī sarvve yathābhūtasamādhinā ||5||
yathābhūtasamādhiśca bhavet prasthānacittataḥ |
ajasraṁ jāyate tattvaṁ yasmāt tat padavedinām ||6||
jñānajñeyavihīnaṁ [tu]jagadevādvayaṁ matam |
dvayahīnābhiropaśca tathaiva hi prabhāsvaraḥ ||7||
etat tattvāvarodhena yena tena yathā tathā |
vivṛtākṣo bhramed yogī keśarīva samantataḥ ||8||
lokadharmmavyatīto'sau unmattavratamāśritaḥ |
sārdhaṁ karotyātālambaḥ svādhiṣṭānavibhūṣitaḥ ||9||
--------------------------------------------------------
samāsamamatā hitvā jñātumahānāyādhanāḥ ||10||
||tattvadaśakaḥ samāptaḥ |
kṛtiriyaṁ paṇḍitāvadhūtādvayavajrapādānāmiti ||
21 | amanasikārādhāraḥ |
namo buddhāya |
amanasikāra itatra bahavo vipratipannāḥ | tat kaścidāha apaśabdo'yamiti,samāse manaskāra iti bhavitumarhati | tatrocyate,tatpuruṣe kṛti bahulamiti | atra bahulavacanāt saptamyā'lugiti alukasamāse kṛte amanasikāra amanaskāraḥ,tvaci sāraḥ tvaksāraḥ,yudhiṣṭhiraḥ,etāni rūpāṇi sampadyante,ato nāyamapaśabdaḥ | apara āha,hanta lakṣaṇasādhitamevedaṁ vacaḥ kiṁ ca asiddham | tanna,nānāsūtratantreṣu dṛṣṭatvāt āryyasarvvaviṣayāvatārajñānālokālaṅkāramahāyānasūtre | amanasikārā dharmmāḥ kuśalāḥ | manasikārā dharmmā akuśalāḥ | tatraiva -
avikalpitasaṅkalpa apratiṣṭhitamānasa |
asmṛtyamanasikāra nirālamba namo'stu te ||
tathā avikalpapraveśādhāraṇyāṁ bodhisattvo mahāsattvaḥ sarvvavikalpanimittāni ākāśagatikāni amanasikārataḥ parivarjjayati | aparāparāṇi granthavistarabhayāda na
likhyante |
sautrāntikamevedaṁ vacaḥ,nasāntikaṁ sūtrānteṣu dṛṣṭatvāt | tanna | uktaṁ hi hevajre tattvapaṭale | svarūpeṇa na cittaṁ nāpi cetamam | tathā -
bhāvyante hi jagat sarvvaṁ manasā ya(smā)nna bhāvyate | arthāt amanasikāreṇeti gamyate | apara āha,tantre'pyasti,paraprasajyapratiṣedhanaño viṣayatvāt abhāvo vācyaḥ | tanna,prakrāntasya pratiṣedhaḥ | 'yadi nāprasajyaṁ pratisiddhata iti prasajyapratiṣedhaḥ | yathā asūryyampaśyā rājadārāḥ | ayamarthaḥ | evannāma tā guptā rājadārā yat sūryyamapi na paśyantīti | atra na sūryyābhāvaḥ kṛtaḥ | kiṁ nāma rājadārāṇāṁ yat sūryadarśanaṁ prasajyaṁ tanniṣiddham | amanasikāre'pi naño manasikaraṇaṁ yad grāhyagrāhakādi prasaktaṁ tanniṣiddham | na manaḥ,ato na doṣaḥ | yadā kaścidevaṁ vadati śāśvatocchedalakṣaṇo mana[si]kāraḥ sammato bhagavatā | tadocyate,śāśvatocchedādiḥ manasikāro vā'manasikāraḥ | etena sarvvāsaṅgahāniḥ kriyate amanasikāraśabdeneti | tathācoktaṁ bhagavatā,avikalpapraveśādhāraṇyāṁ - kena kāraṇena kulaputra!
avikalpadhāturamanasikāra ityucyate sarvvavikalpanimittasamati krāntatāmupādāyeti | ete sarvvavikalpasamati krāmatā darśitā bhavati amanasikāraśabdeneti | paryyudāsapakṣe'pi na doṣaḥ,abrāhmaṇamānayetyukte brāhmaṇasadṛśasya kṣatriyāderānayanaṁ bhavati,na tu vijātīyasya kaṭādeḥ | atrāpi niḥsvabhāvavedanasya saṁsthitiḥ kṛtāḥ | etena māyopamā ..............................................................prasaṅga iti | yadi cātra naño vyutpattiratra kriyate akārapradhāno'manasikāraḥ śākapārthivavat madhyapadalopīsamāsaḥ,etena yāvān manasikāraḥ sarvvamanutpādātmaka ityarthaḥ | kka nirddiṣṭaṁ bhagavatā anutpādakārako akāra iti ?tad yathā uktaṁ ca hevajre mantrapaṭale,akāromukhaṁ sarvvadharmmāṇāmādyanutpannatvāt ityādi | asyārthaḥ,sarvvadharmmāṇāṁ ādyanupannatvāt akāro mukhaṁ pradhānaṁ ityakārastvanutpannalakṣaṇaḥ yo'graḥ | tathā ca nāmasaṅgītauḥ -
akāraḥ sarvvavarṇāgro mahārthaḥ paramākṣaraḥ |
mahāprāṇo hyanutpādo vāgudāhāravarjjitaḥ ||
iti | yadi vā akāro'tra nairātmyāvījaṁ tathā ca hevajre ālerādi nerādi nairātmyeti | etena sarvvamanasikāro'nātmako'svabhāva ityuktaṁ ca bhavati |
yadi vā -
ādisvarasvabhāvā sādhītibuddhaiḥ prakalpitā | saiva bhagavatī prajñā utpannakramayogataḥ ||
yadi vā a iti prabhāsvarapadam,manasikāra iti svādhiṣṭhānapadam,aścāsau manasikāraśceti amanasikāraḥ | etena amanasikārādipadaiḥ acintyaprabhāsvarasvādhiṣṭhānapadaṁ śūnyatākaruṇābhinnayuganaddhādvayavāhisambedanamāpāditaṁ bhavatīti |
|'manasikāradhāraḥ samāptaḥ ||
prakṛtyājātadharmmeṣu vidhyapohau parśovacaḥ ||
astīti vadato brūmo nāsti sarvvaṁ vicārataḥ |
nāstīti vadato brūmaḥ sarvva[ma]styavicārataḥ ||
yathā yathā samāropā jāyante tattvayoginaḥ |
tathā tathā samāropā hanyante tattvayoginā ||
[sahajo]'kṛtrimo yasmāt[tasmāt]saṅgo na sāhajaḥ |
sukhaṁ na sahajādanyat sukhaṁ cāsaṅgalakṣaṇam ||
jñātvā niḥsaṅgatāṁ nāmni [ni]rvedhāgatasatsukham |
viśvaṁ svasamayaṁ kṛtvā magnaḥ sahajasāgare ||
mantratattvasthito yogau niḥsaṅgārthapratiṣṭhitaḥ |
bhāvāṁścāsau gurūn kṛtvā niḥsa[ṅgaviṣayo]bhavet ||
|kṛtiriyaṁ paṇḍitāvadhūtaśrīmadadvayavajrapādānām ||
||samāpto'yaṁ granthaḥ |
ye dharmmā hetuprabhavā hetuṁ teṣāṁ tathāgato hyavadat |
teṣāṁ ca yo nirodha evaṁvādī mahāśramaṇaḥ ||
||śrubhaṁ bhūyāt ||
Links:
[1] http://dsbc.uwest.edu/node/8307
[2] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7-%E0%A4%95%E0%A5%81%E0%A4%A6%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%9F%E0%A4%BF%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%98%E0%A4%BE%E0%A4%A4%E0%A4%A8%E0%A4%AE%E0%A5%8D
[3] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A8-%E0%A4%AE%E0%A5%82%E0%A4%B2%E0%A4%BE%E0%A4%AA%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%AF%E0%A4%83-%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%A5%E0%A5%82%E0%A4%B2%E0%A4%BE%E0%A4%AA%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%AF%E0%A4%83
[4] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A9-%E0%A4%A4%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B2%E0%A5%80
[5] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%AA-%E0%A4%AA%E0%A4%9E%E0%A5%8D%E0%A4%9A%E0%A4%A4%E0%A4%A5%E0%A4%BE%E0%A4%97%E0%A4%A4%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3%E0%A4%AE%E0%A5%8D
[6] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%AB-%E0%A4%B8%E0%A5%87%E0%A4%95%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A3%E0%A4%AF%E0%A4%83
[7] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%AC-%E0%A4%9A%E0%A4%A4%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE
[8] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%AD-%E0%A4%B8%E0%A5%87%E0%A4%95%E0%A4%A4%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%AF%E0%A4%B8%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B9%E0%A4%83
[9] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%AE-%E0%A4%AA%E0%A4%9E%E0%A5%8D%E0%A4%9A%E0%A4%BE%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A4%83
[10] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%AF-%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A5%81%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%BF%E0%A4%83
[11] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%A6-%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A5%81%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%BF%E0%A4%83
[12] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%A7-%E0%A4%A4%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B6%E0%A4%83
[13] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%A8-%E0%A4%85%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%A4%E0%A4%BF%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B6%E0%A4%83
[14] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%A9-%E0%A4%AF%E0%A5%81%E0%A4%97%E0%A4%A8%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%A7%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B6%E0%A4%83
[15] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%AA-%E0%A4%AE%E0%A4%B9%E0%A4%BE%E0%A4%B8%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B6%E0%A4%83
[16] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%AB-%E0%A4%A4%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%B6%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE
[17] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%AC-%E0%A4%AE%E0%A4%B9%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%B6%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE
[18] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%AD-%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AC%E0%A5%87%E0%A4%A7%E0%A4%AA%E0%A4%9E%E0%A5%8D%E0%A4%9A%E0%A4%95
[19] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%AE-%E0%A4%AE%E0%A4%A7%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%95%E0%A4%B7%E0%A4%9F%E0%A5%8D%E0%A4%95
[20] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A7%E0%A5%AF-%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%87%E0%A4%AE%E0%A4%AA%E0%A4%9E%E0%A5%8D%E0%A4%9A%E0%A4%95
[21] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A8%E0%A5%A6-%E0%A4%A4%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%A6%E0%A4%B6%E0%A4%95
[22] http://dsbc.uwest.edu/%E0%A5%A8%E0%A5%A7-%E0%A4%85%E0%A4%AE%E0%A4%A8%E0%A4%B8%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A7%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A4%83
DO NXB LIÊN PHẬT HỘI PHÁT HÀNH
Mua sách qua Amazon sẽ được gửi đến tận nhà - trên toàn nước Mỹ, Canada, Âu châu và Úc châu.
Quý vị đang truy cập từ IP 35.171.22.220 và chưa ghi danh hoặc đăng nhập trên máy tính này. Nếu là thành viên, quý vị chỉ cần đăng nhập một lần duy nhất trên thiết bị truy cập, bằng email và mật khẩu đã chọn.
Chúng tôi khuyến khích việc ghi danh thành viên ,để thuận tiện trong việc chia sẻ thông tin, chia sẻ kinh nghiệm sống giữa các thành viên, đồng thời quý vị cũng sẽ nhận được sự hỗ trợ kỹ thuật từ Ban Quản Trị trong quá trình sử dụng website này.
Việc ghi danh là hoàn toàn miễn phí và tự nguyện.
Ghi danh hoặc đăng nhập